Siedmy rad obľúbeného seriálu Najdrsnejšia väznica sveta (Inside World’s Toughest Prisons) streamovacej služby Netflix ukazuje aj českú Väznicu Plzeň, známu hlavne ako Bory. Britský novinár Raphael Rowe sa nechal na týždeň do väznice zavrieť do cely s ostatnými väzňami. Hlavná téma tohto dielu? Drogy. Novinár v dokumente Českú republiku predstavil ako miesto s najväčšou koncentráciou omamných látok v Európe.

Populárna streamovacia platforma Netflix uviedla ďalšiu sériu Najdrsnejších väzníc sveta. Ide už o siedmy rad veľmi obľúbeného programu, ktorého tvorcovia navštevujú väznice z celého sveta, s trestancami strávia niekoľko dní a rozprávajú ich príbehy či popisujú, s čím majú za mrežami najväčší problém. Druhý diel najnovšieho radu sa venuje aj Českej republike, britský novinár Raphael Rowe zamieril do najväčšej väznice v Česku – na Bory.

Hlavnou témou tohto dielu sú drogy, s ktorými má väčšina odsúdených nielen v plzenskej väznici problém. Seriál ale poukázal aj na niečo iné. „Je dokázané, že nikde inde v Európe nemajú s pervitínom väčší problém. A výrobcovia a díleri, ktorí ho predávajú, si prídu na slušné imanie. Zároveň ide o vysoko návykovú látku, takže narkomani sú často schopní páchať kvôli dávke ďalšie zločiny,“ opisuje Rowe zatiaľ čo sa prechádza po nábreží vedľa Národného divadla.

Pedofila, ktorý znásilňoval chlapcov a dievčatá, vo väzení ho pätnásťkrát zbili spoluväzni

 Žiadne špeciálne  správanie 

Raphael Rowe si v minulosti neprávom odsedel 12 rokov vo väzení za vraždu a lúpež, ktorú nespáchal. „Ako v minulosti odsúdený na doživotie budem považovaný za veľmi nebezpečného a podrobený zvlášť invazívnej prehliadke,“ popisuje. Dozorcovia ho preto nechali vyzliecť do naha, skontrolovali mu oblečenie, penis a potom ho pustili do cely s ďalšími štyrmi odsúdencami. Celu zdieľal s Markom, Jakubom a Petrom.

Novinár s väzňami strávil týždeň. Chodil na ranné nástupy, skupinové terapie, jogu a ďalšie aktivity. V jeho konkrétnom krídle veľkej borskej väznice sa nachádzajú hlavne tí, ktorí majú nemalý problém so závislosťami na drogách. Ide aj o ľudí s poruchami osobnosti, ktorí sa tu liečia. Okrem toho sa dbá aj na veľkú disciplínu. „Berú to tu dosť vážne. Nie je to pre nich žiadna hra,“ opisuje Rowe. Iný väzeň mu vysvetľoval, že sa nesmie napríklad baviť s väzňami z iných oddelení alebo mať zapnutú bundu na všetky gombíky. „Keď to nebudeš často dodržiavať a pokarhajú ťa za to, môžeš ísť aj do diery,“ povedal mu spoluväzeň Peter. Tým myslel samotku, ktorých je vo väznici 32 a človek tam môže stráviť až 28 dní.

 Drogy už na  škole 

Napríklad 22-ročný Marek má za sebou, aj napriek nízkemu veku, veľmi bohatú drogovú minulosť. „Deviatu triedu som dorábal už vo výkone trestu, prvý trest som dostal už ako mladistvý,“ popísal Marek s tým, že potom čo brány väznice opustil ako osemnásťročný, vrátil sa k tomu, čo vedel. „Začal som zase predávať drogy, začal som robiť to isté, čo som robil, kým ma zavreli. Na učenie alebo tak som vôbec nemyslel,“ rozpráva mladý muž.

Na slobodu sa dostala jedna z najbrutálnejších vrahýň Slovenska.

Nie je ale jediný, Peter (25) si odsedel niekoľko rokov za ťažké ublíženie na zdraví a vo väzení bol už od svojich 13 do 18 rokov. Následne si užil rok a pol slobody a zase sa dostal na 2,5 roka do väzenia. Ako mladistvý sa do basy dostal za časté bitky a útoky na ostatných. „Keď ma pustili v osemnástich z kriminálu, tak sa mi obesil otec, začal som si pichať pervitín, potom som frajerovi sprerážal nohy a zase ma zavreli,“ popisoval v dokumente. Aktuálne sedí za štyri ublíženia na zdraví.

 Z podnikateľa výrobcom  drog 

Jakub, ďalší z odsúdencov, nebol užívateľom drog, ale ich výrobcom. Mal biznis na ekologickú likvidáciu áut, na to mal povolenie dovážať z cudziny rôzne chemikálie. „Bolo nás 24 ľudí a mali sme za dva roky urobiť 105 kíl pervitínu. Ja som dodával chemikálie a ďalší človek zháňal prášky,“ rozpráva s tým, že všetko potom dodávali piatim varičom drog. Za 105 kíl pervitínu by na ulici dostali 98 miliónov korún (4 milióny eur).

Väznica, v ktorej mukli vykonávajú tresti smrti navzájom, nemajú katov

 Pervitínová  kultúra? 

„My sme jednoducho Česi a ten perník (pervitín) má nejakú kultúru. Je to smutné to takto povedať, ale je to tak. To je naša kultúra,“ šokoval svojimi slovami jeden z trestancov, ktorý si podľa svojich slov „občas“ drogu dá.

Prišiel piaty deň a Rowe zmenil stranu. Od trestancov prešiel k príslušníkom Väzenskej služby. A tí mu ukázali, ako sa snažia zabrániť prísunu drog do väznice. Najväčším pomocníkom je pre nich pes vycvičený na vyhľadávanie drog. Aj napriek tomu ale priznávajú, že sa do väzenia drogy dostanú. Navyše za múrmi väznice funguje aj niečo ako „tichá pošta“, trestanci majú z okien natiahnuté povrázky do iných ciel. Po tých si potom posielajú rôzne predmety vrátane drog.