Neuveriteľný príbeh prežitia na Mount Everestu

1094

Jeho pravá ruka je amputovaná, na ľavej nemá žiadne prsty a nos má po kompletnej plastike. Horolezec Beck Weathers bol ponechaný napospas smrti na Mount Everestu. Nie raz, ale dokonca dvakrát.

Na jar roku 1996 sa patológ z Texasu Beck Weathers pridal ku skupine ambicióznych a nadšených horolezcov. Tí nemali menší cieľ ako zdolať najvyššiu horu sveta Mount Everest. Weathers sám bol veľmi skúsený horolezec, zrovna zdolávali výzvu zvanú Seven Summits, teda dosiahnutie vrcholov najvyššej hory na každom kontinente. Mal za sebou zatiaľ len jeden – najvyššiu horu Antarktídy Vinson Massif.

Weathers dal do hry veľa. Jeho manželstvo sa kvôli jeho horolezeckej vášni rozpadalo. Manželka mu oznámila, že hneď, ako sa vráti z Everestu, požiada o rozvod. Nebolo to prvýkrát za ich dvadsaťročné manželstvo, čo mu takto hrozila, však tentoraz to vyzeralo, že svoju hrozbu myslí vážne. 10. mája napriek tomu dorazil so skupinou do základného tábora pripravený zdolať Mount Everest, vrátiť sa zdravý domov a urovnať vzťahy s manželkou.

Expedíciu viedol skúsený horolezec, povolaním veterinár, Rob Hall z Nového Zélandu. Ten už mal Seven Summits dávno zdolaných a na Evereste už bol päťkrát. Ostatní členovia skupiny boli tiež minimálne stredne zdatnými horolezci. Weathers ale podcenil jednu vec. Pred odchodom podstúpil drobný chirurgický zákrok rohovky, ktorý mu mal zlepšiť jeho zrak, avšak vo veľkej nadmorskej výške a chladu sa rohovky zle hojili, a Weathers tak bol po súmraku prakticky úplne slepý.

Hall odmietol s Weathers ďalej pokračovať. Nechal ho na mieste s tým, že skupinu vezme na vrchol a Weathers sa k nim na ceste späť pripojí. Wathers súhlasil. Prešlo okolo neho niekoľko skupín, ktoré mu ponúkali, že sa k nim môže pridať na ceste dole, ale Weathers chcel počkať na Halla a jeho partiu.

Lenže Hall sa nikdy nevrátil. Jeden z členov výpravy mal pri výstupe ťažkosti a Hall sa rozhodol s ním ostať. Jeho telo dodnes leží na svahu Mount Everestu. Weathers zistil až po desiatich hodinách, že veci nejdú dobre a že sa niečo muselo stať. Nemal ale inú možnosť ako ďalej čakať, či sa neobjaví Hall alebo nejaká iná výprava. Neskôr toho dňa sa k nemu dostal jeden horolezec a povedal mu, čo sa hore stalo. Nebol to ale člen Hallove výpravy, tí mali byť podľa jeho slov na ceste dole a čoskoro by sa s nimi mal Weathers stretnúť. Skutočne po chvíli zišiel za ním dole Mike Groom a ďalší oneskorenci. Všetci spoločne začali zostupovať dole. Lenže Weathers bol na pokraji síl, rovnako ako niekoľko ďalších členov výpravy. Groom sa rozhodol najslabšieho jedinca nechať na svahu a so zvyškom sa vypravil hľadať štvrtý tábor a tiež zariadiť nejakú pomoc. V tom čase si už začala silná búrka a začal boj o život. Groom skutočne splnil slovo a dokázal vyslať na pomoc ruského horského sprievodcu Anatolija Bukrejeva. Ten našiel niekoľko horolezcov, ale nie Weathersa. Toho zrejme nedokázal v búrke a tme nájsť.

Malo sa za to, že Weathers a tiež Japonka Yasuko Namba sú buď mŕtvi, alebo na pokraji smrti. Ráno pre Weathers a Nambu vyslali kanadského doktora, ktorý najprv našiel Japonku, ktorá podľa neho už nejavila známky života. Keď našiel Weathersa, najprv chcel konštatovať to isté. Potom ale zistil, že Weathers žije. Bol veľmi blízko smrti, ale dýchal. Bol ale v kóme a doktor ho nakoniec opustil. Na horách platí, že kto umiera na svahu, ten tam spravidla býva ponechaný. Doktor nemal ako Weathersa dopraviť dole. Už druhýkrát tak bol opustený na svahu Mount Everestu a ponechaný svojmu osudu.

Lenže Weathers sa nejakým zázrakom za niekoľko hodín prebral a dokázal zísť do štvrtého tábora. Mal halucinácie, podľa svojich slov nebol duchom prítomný a neuvedomoval si situáciu. Predstavoval si, že je u seba doma v teplej izbe. Jeho nohy nemali žiadny cit, ruky boli ako z porcelánu. Bol na mnohých miestach ťažko omrznutý. Čo sa dialo vo štvrtom tábore, keď ho ďalší horolezci uvideli, je ťažké opísať. Navyše kanadský lekár, ktorý ho ponechal hore, už informoval aj jeho ženu, že manžel práve zomrel pri zostupe.

Z Káthmandu bol vyslaný vrtuľník, ktorý Weathers prepravil do nemocnice. Bola to unikátna misia, ešte nikdy takto vysoko vrtuľník neletel. Weathers ale bojoval o život a bolo potrebné ho podporiť všetkými mysliteľnými prostriedkami.

Nasledovali amputácie a operácie. Ruku a prsty na druhej sa nepodarilo zachrániť. Ale nos prešiel plastickou operáciou a lekárom sa podarilo dát mužovi relatívne normálny vzhľad. Podarilo sa tiež zachrániť jeho manželstvo, žena od neho neodišla. Ale veľmi dlho bola nahnevaná na tých, ktorí hneď dvakrát nechali jej muža napospas osudu.

Nepál zvažuje obmedzenie pre výstup na Everest. Nie je to sranda, obhajuje návrh

Weathersov príbeh sa stal predlohou pre film Everest, kde je popísaný nielen príbeh jeho, ale celej expedície, ktorá dopadla celkovo veľmi tragicky a dodnes je jej priebeh predmetom diskusií.