Podivné úmrtia vedcov pracujúcich na tajných projektoch: čo všetko vedeli, že museli umrieť?

772

V osemdesiatych rokoch sa udialo mnoho prípadov podivných úmrtí. Všetci mŕtvi pracovali pre spoločnosť Marconi Systems, ktorá je dnes súčasťou zbrojného komplexu BAE systems. Vyzerá to, že sa niekto zbavoval ľudí pracujúcich na vývoji utajených zbraní.

Celý rad podivných úmrtí spojených s firmou Marconi Systems začala v marci 1982. Profesor Keith Bowden, jeden z kľúčových pracovníkov spoločnosti, zišiel so svojím vozidlom vo vysokej rýchlosti z troj prúdovej diaľnice, narazil do koľají a zabil sa. Podľa vyšetrovania išlo o nehodu. V marci 1985 sa výstrelom z brokovnice zabil Roger Hill, ďalší pracovník firmy. Polícia prípad uzavrela ako samovraždu.

O mesiac neskôr našli na chodníku pred hotelom West Africa telo Jonathana Welshe, externého spolupracovníka Marconi Systems. Vraj vypadol z balkóna hotela a zabil sa. Welsh si opakovane sťažoval rodine aj kolegom, že ho niekto sleduje. Bál sa o život. V auguste 1986 skočil z mosta Vimal Bhagvangi Dajimbhai, pracujúci pre jednu z pobočiek spoločnosti.

O deväť týždňov neskôr zahynul za veľmi podivných okolností predný programátor Marconi Systems Arshad Sharif. O jeho smrti písali noviny ako o hrôze. Sharif omotal povraz okolo stromu a druhý koniec si uviazal okolo krku. Potom vliezol do auta a zošliapol plyn. Povraz mu zlomil väz. Podľa polície opäť samovražda.

Telo profesora Johna Brittain našli v jeho zatvorenej garáži. Smrť bola stanovená ako prílišné vystavenie sa plynom z auta. V rovnaký deň, kedy zahynul Brittain, zmizol zo svojho domu tiež programátor Avtar Singh-Gida. Jeho rodina sa obávala najhoršieho. Singh-Gida však nezomrel. Našli ho o dvanásť týždňov neskôr v Paríži. Nebol schopný si spomenúť, ako sa tam dostal, ani čo po celú dobu robil.

Dokonca už aj v britskom parlamente vzbudili úmrtia ľudí z Marconi Systems podozrenia. Poslanec John Cartwright preniesol: „Tieto úmrtia veľmi znižujú možnosť, že išlo o obyčajnú náhodu.“ A to zďaleka nebol koniec. Nedlho po jeho slovách sa v garáži otrávil plyny Peter Peapell, ktorý pracoval ako konzultant na tajných projektoch Marconi Systems. V rovnaký mesiac sa v garáži otrávil aj inžinier David Skeels. Victor Moore sa predávkoval drogami a zomrel. Hneď po ňom David Sands naložil svoje auto bombami s plynom a v plnej rýchlosti narazil do budovy reštaurácie. Smrť bola okamžitá. Stuart Gooding na Cypre narazil so svojim autom v plnej rýchlosti do nákladiaku. Aj on zomrel. V ten istý deň skočil z mosta v Maidenhedu David Greenhalgh. Pracoval na rovnakom projekte ako Sands.

Výpočet mŕtvych by mohol ďalej pokračovať. Zomrelo ešte niekoľko ďalších pracovníkov Marconi Systems. Všetci páchali samovraždy vo svojich garážach alebo skákali z mostov. Niektorí zomreli aj inak. Alastair Beckham sa zabil elektrickým prúdom, drôty si pripojil na hruď a do úst. Prúd použil tiež John Ferry, ktorý si drôty pripojil ku svojím zubným plombám a uškvaril sa tak. Marka Wiesnera našli mŕtveho s igelitovým vrecom na hlave a s páskou okolo úst. Vraj to boli nepodarené sexuálne hry. Malcolm Puddy išiel za svojimi nadriadenými s tým, že má pre nich mimoriadne dôležitú informáciu. Ešte v ten deň zmizol a jeho telo sa našlo o niekoľko dní neskôr v rieke.

Všetky úmrtia spojené s firmou Marconi Systems nebola nikdy vyšetrované ako celok. Každá jednotlivá smrť bola uzavretá ako nehoda alebo samovražda. Pritom len obyčajný výpočet ukazuje, že ťažko mohlo ísť o náhodu. Zomrelo celkom 25 ľudí. Kto stál za týmito podivnými úmrtiami? Zbavovala sa firma alebo britská tajná služba ľudí, ktorí vedeli príliš veľa? Bola za tým KGB? Alebo išlo o utajenie existencie mimozemšťanov, programu hviezdnych vojen a supertajných zbraní? Nikdy sa to už najskôr nedozvieme.