Pred 49 rokmi sa upálil na protest proti okupácii Jan Palach

303

Praha 16. januára roku 1969. Okolo pol druhej popoludní sa mladý muž pred budovou Národného múzea v Prahe polieva horľavinou, škrtá zápalkou a horí. Kým ho celého zachvacujú plamene, rozbieha sa Václavským námestím dole. Hrozná scéna vyvoláva zdesenie všetkých okoloidúcich. Až po chvíli ho zastaví výhybkár dopravného podniku, ktorý sa ho pokúsi uhasiť svojim kabátom. Jan Palach je prevezený do nemocnice. O tri dni neskôr umiera. Zostane po ňom nahrávka rozhovoru s psychologičkou Zdenkou Kmuníčkovou, ktorá aj po 49 rokoch o jeho čine vypovedá viac ako všetky archívne dokumenty.

Jan Palach sa narodil v nešťastnom roku 1948 v Prahe. Vyrastal vo Všetatech, študoval v Mělníku. Prvýkrát, v roku 1966, ho k štúdiu na filozofickej fakulte neprijali pre jeho nevyhovujúci pôvod, aj keď prijímačky splnil. V roku 1968 prijímacej komisie zmenila názor a Jan začal študovať filozofiu. Vtedy ale nikto netušil, že to bude len na rok.

V lete roku 1968 sa zúčastnil demonštrácií proti okupácii vojskami Varšavskej zmluvy. Následne sa odmietal zmieriť s normalizáciou, vadila mu letargia ľudí a postupné zmierenie s údelom okupovanej krajiny. Rozhodol sa sebaobetovať. Na oddelení popálenín vo vinohradskej nemocnici opísal Zdenke Kmuníčkovej okolnosti svojho činu. Zapálil sa na protest proti situácii, chcel prebudiť ľudí. Jeho posledná veta na zázname znie: „Človek musí bojovať proti tomu zlu, na ktoré práve stačí,“. Psychiatrička záznam vykonala pre podrobnejšiu analýzu jeho činu a pre možné budúce rozkrytie siete ďalších tzv. Živých pochodňou. Po Palachovi sa v roku 1969 v Československu pokúsilo upáliť 26 ľudí, z toho sedem zomrelo.

„Človek musí bojovať proti tomu zlu, na ktoré práve stačí!“

Pohreb Jana Palacha sa odohral 25. januára 1969 a stal sa verejným protestom proti okupácii. Smútočný sprievod, čítajúce niekoľko desiatok tisíc ľudí, išiel z Václavského námestia na vtedajší námestí Krasnoarmějců v Prahe 1 (dnešné námestie Jana Palacha), kde hovorilo niekoľko rečníkov. Palach bol pochovaný na Olšanských cintorínoch. Roku 1973 exhumovali ŠtB v rámci akcie HROB jeho pozostatky, ktoré bez súhlasu pozostalých spopolnili a popol uložili v rodných Všetatech.

V roku 1989 odštartovalo 20. výročie Palachovho upálenia rad demonštrácií počas tzv. Palachovho týždňa, čo neskôr viedlo až k Nežnej revolúcii.