Sériový vrah, ktorý vraždil v Československu, skončil na popravisku

"Streľba do ženy ma vzrušovala viac než súlož"

145

Mala 15 rokov a celý život pred sebou. Toho osudného dňa Hanku Ch. z Drahonic poslali pásť kravy za dedinu. Aby zahnala nudu, vzala si so sebou knihu Matýsek na cestách. Bolo 22. augusta 1951 podvečer a za dievčaťom sa objavil drobný muž s palicou v ruke. Hanka po rane do hlavy upadla do bezvedomia. Beštie sa na nej ukojila a potom jej palicou ubil. Tak začala vražedná séria Václava Mrázka…

Bolo ich štrnásť a nemali poriadne, čo jesť. Václav Mrázek prišiel na svet 22. októbra 1925 v Prahe do veľmi chudobnej rodiny, ktorá mala 12 detí. Štyri z nich sa však nedožil dospelosti, zrejme kvôli núdznym pomerom – rodina žila aj v odstavenom vagóne vo Svinařov.

Mrázek i jeho súrodenci od detstva kradli jedlo a oblečenie, otec ich na to dokonca vyzýval. Už v 16 rokoch stál Václav Mrázek pred protektorátnom súdom, za krádeže dostal ale len podmienku. To už mal školu dávno za sebou, skončil s ňou totiž po vychodení piatej triedy „základky“. Živil sa ako pomocný robotník a sníval o tom, že bude slúžiť so strelnou zbraňou v ruke – buď ako vojak alebo strážnik. Kvôli nízkemu vzrastu aj nízkej inteligencii to ale bolo len zbožné želanie.

Udalosti po konci vojny mu napriek tomu dali priestor k čiastočnému splnenie sna. Keď úrady hľadali ozbrojený sprievod humanitárnych zásielok UNRRA do Rumunska a Bulharska, Mrázek sa prihlásil a bol prijatý. Tieto cesty zrejme ovplyvnili jeho budúce násilné konanie. Doteraz navonok nesmelý mladík pozoroval, ako sa sex stal cenou za potraviny.

 

 Sexuálne orgie na humanitárnej  ceste 

„Tak som bol napríklad svedok toho, že s jednou ženou súložil jeden vojak postojačky a táto žena trela pritom pohlavný úd druhému vojakovi. Alebo žena bola opretá o stoličku a zozadu s ňou súložil vojak – a inému vojakovi vzala žena pohlavný úd do úst. Inokedy som opäť videl, ako ženy boli spité vínom, nahé pobehovali po vagóne, prstami rozťahovali svoje pohlavie a ponúkali sa vojakom k súloži slovami: Futy, futy!“ Líčil Mrázek neskôr do policajného protokolu.

K orgiám sa Mrázek rýchlo pridal. Za noc spal s tromi alebo štyrmi dievčatami, ktoré s ním išli napríklad za chleba sa slaninou. Medzi vojakmi sa tiež šírili pornografické knihy so zoofíliou či mučením. Mrázka po skúsenostiach z cesty s UNRRA už nedokázala „obyčajná“ súlož uspokojiť. Potreboval k sexu pridať násilia.

Po návrate sa vrátil do „starých koľají“. Pracoval ako robotník a do toho kradol všetko možné, v čom mu zdatne pomáhal jeho brat Karol. V roku 1949 polícia Václava Mrázka chytila ​​a on skončil na 18 mesiacov vo väzení. Po prepustení pridal Mrázek k desiatkam drobných trestných činov aj prvú vraždu.

Hanku Ch. našli v noci rodičia za dedinou s rozbitou hlavou, strhané oblečenie ležalo vedľa mŕtveho tela. Kriminalisti sa domnievali, že dievča musel znásilniť a zabiť niekto miestne, keď sa Hanka nezľakla muža s palicou. Pátranie rozrušilo dedinu, ale skončilo v slepej uličke. Beštie, inak ale nenápadný muž nepijúcich alkohol a pôsobiace ticho a úslužne, však nemala dosť.

 Vzrušenie a bolesť  hlavy 

Bola nedeľa 16. septembra a od vraždenia v Drahoniciach neutiekol ani mesiac. 32-ročná Bronislava P. bola navštíviť manžela v nemocnici, ale ušiel jej autobus. Z Jirkova tak kráčala po ceste pešo. „Cestou som stretával mladé ženy a zrazu som začal pociťovať silné pohlavné vzrušenie, ktoré sa prejavovalo aj návalmi krvi do hlavy a neskôr bolesťami hlavy … Keď som zbadal tú osamelú ženu, ako ide proti mne, začala ma silno bolieť hlava, nervy vo mne silne pracovali a v tom som musel proti nej vystreliť. Proste to bola myšlienka, dostať tú ženu výstrelom. Pri prvej rane, to som bol od nej vzdialený asi tri metre, som ani nevedel, že som vystrelil. Až pri ďalších ranách som si uvedomil, že ženu strieľam preto, aby som dosiahol pohlavného styku pri jej bezvládnom stave … Streľba do ženy ma ešte viac pohlavne vzrušovala a práve tak jej zrútenie a pád,  citoval Mrázka v knihe Keď vzlietne des a neviera Viktorín Šulc.

Umierajúcu Bronislavu Mrázek odtiahol z cesty, znásilnil a okradol. Kriminálka obe vraždy nespájala – kvôli odlišným miestam a inému spôsobu vykonania. V druhom prípade nebol totiž vražednou zbraňou kyjak, ale pištole Walther ráže 7,65. A aj tentoraz policajti stanovili ako motív chybnú verziu. Domnievali sa, že pohľadnú brunetku zavraždili zo žiarlivosti či pomsty.

Mrázek už bol dvojnásobným vrahom. Pocit, ktorý cítil pri zastrelenie ženy, ho oslnil. Ale vydesil ho veľký hluk z výstrelov. Na ďalšej potulky, pri ktorých hľadal ženy, na ktorých by sa uspokojil, si tak vzal nôž. O ďalšie tri týždne neskôr – 7. októbra – zaútočil pri Chomutove na Annu Š. Zozadu jej chcel podrezať krk, ale nôž sa zasekol o čeľusť. Ťažko zranená Anna dobehla niekoľko stoviek metrov k svetlám domu a zachránila si život.

18. november, cesta z Chomutova do Spořic. Erna M. išla na bicykli, keď ju neznámy muž strhol z bicykla. Beštie bodala do hrudníka a brucha. Aj napriek tomu, že jej zasadil 18 rán, Erna prežila. Život jej zachránila tučná látka kabáta a Mrázkova slabá sila …

Smrti unikla zázrakom

Potom sa beštie odmlčala. V zime podľa svojich slov Mrázek nepociťoval nutkanie znásilňovať a vraždiť. Stačilo mu spomínať na predchádzajúce činy a onanovať. Lenže 1. júna 1952 bola zima dávno zabudnutou záležitosťou. V dedine Hořenec sa konala od popoludnia tanečná zábava. Z hostinca sa v noci na cestu domov vydali aj dve dievčatá – Elena M. a Marie D. Nevedeli o sebe, jedna vyšla z krčmy v pol dvanástej, druhá polhodiny po polnoci. Beštia o zábave vedela a túlala sa po okolí. Dokonca nakukovala dovnútra a obdivovala krásne mladé ženy.

22-ročná Elena išla po ceste, keď zrazu niečo zacítila. „Zľakla som sa pri tej prvej rane, predklonila sa, to všetko sa zbehlo hrozne rýchlo!“. Mrázkom vypálená strela preletela golierom kabáta a vlasmi dievčatá. Tá sa potom predklonila, takže jej ďalšie strela rozpáral kabát na chrbte. Elena si myslela, že ju muž chce len postrašiť poplašňákom a skríkla na neho: „Čo blbneš?“. Muž stojaci pár krokov od nej opäť zamieril a stlačil spúšť tretíkrát. Rana nevyšla. „Tak upaluj, ty krávo!“ Povedal muž s pištoľou. Elena poslúchla.

Dievča malo neuveriteľné šťastie, dve strely ju takmer zázračne minuli, tretia nevyšla. Mrázek dospel k vyvrcholeniu už počas streľby a preto ju ani nenapadol nožom, ktorý mal pri sebe.

Sériový vrah na Považí sa priznal ku 4 vraždám

Beštie ale chcela viac. Marie D. mala povesť najkrajšie dievčatá z dediny. Mrázek ju míňal na ceste, zastrelil a potom porezal na bruchu.

Elena M. sa na druhý deň zobudila a išla si pozrieť kabát. Až potom si uvedomila, že nočné zážitok bol vážnejší, než si myslela. Kabát bol na dvoch miestach prestrelený. Vydala sa do dediny Přečaply. Pri transformátory si všimla podivných stôp na zemi. Vydala sa za nimi preč od hlavnej cesty. Na konci cestičky ležalo nahé ženské telo. Mŕtve.

Kriminálka verzii Eleny M. neverila. „Takže vy nám chcete nahovoriť, že ste zázrakom prežila streľbu vraha a potom náhodou našla jeho ďalšiu obeť?“ Elena skončila na niekoľko týždňov vo vyšetrovacej väzbe. Až expertíza z Prahy ukázala, že strela, ktorá zabila Máriu D., vyšla z rovnakej zbrane, ako tá, ktorá zabila Bronislavu P. o trištvrte roka skôr.

Potom vraždy na dva roky ustali. Mrázek ale vyvádzal ďalej, sexuálne napádal mladé dievčatá pod 15 rokov.

 

Ďalšia vražda prišilia až v podvečer 14. júla 1954. Šestnásťročná Jiřina H. išla do lesa nasekať trávu. Dievča minul cyklista, ktorý sa za chvíľu vrátil. „Kam slečna idete?“ Než stačila odpovedať, ozval sa výstrel. Kriminalisti už vedeli, že majú čo do činenia so sériovým vrahom, ktorý zabil najmenej tri obete – v skutočnosti už to bola Mrázková štvrtá vražda.

 Zvláštna vyšetrovacia  skupina 

Polícia stanovila zvláštnu vyšetrovaciu skupinu a zamerala sa hlavne na trojuholník medzi mestami Chomutov – Litvínov – Most. Postupne kriminalisti preverili neuveriteľných 25-tisíc osôb. Lenže beštia stále unikala. Ubehol ďalší rok.

Streda 10. augusta 1955. Hubár sa vydal ráno na bicykli k lesu medzi Chomutovom a Březencom. Lenže miesto húb našiel nahé ženské telo s roztiahnutými nohami. Keď zalarmoval políciu, našli kriminalisti neďaleko mŕtveho dievčaťa aj mŕtveho muža. Beštia si pripísala piatu a šiestu obeť.

Kto boli oni mladí ľudia? 19-ročná poštárka Libuše D. a 26-ročný úradník Karel T. V lese si zamilovaní o deň skôr dali schôdzku. Mrázek ich tam objavil a niekoľkými strelami usmrtil. „Keď som videl ten objímajúci sa pár, dostal som ľútosť, že sa objímajú, že sa jednoducho majú radi a že mi to nie je dopriate.“ Zhodou okolností s bratom dievčatá pracoval Mrázek v chomutovských valcovniach rúr Gustava Klimenta.

 Krádež zakončil so sekerou v  ruke 

Posledná obeť

Beštia vedela, že na severe Čiech už je horúca pôda. Na jeseň 1955 sa Mrázek presťahoval z Chomutova do Kladna. 9. novembra 1956 tam spáchal svoju poslednú vraždu, tentoraz motivovanú lúpežným motívom. V obci Svinařov sa v noci vkradol do domu svojho známeho. Keď sa pohyboval po dome, zobudil 57 ročný Alžbetu B. Tá Mrázka spoznala.

Mrázek šiel kradnúť s tým, že v dome nikto nebude. Keď ho Alžbeta B. objavila, tak nezaváhal. Na dvore si všimol sekery. Manželka jeho známeho zomrela po jej úderoch. Desaťročnú vnučku, ktorá vraždu videla, však nechal byť. Teda presnejšie povedané nechal žiť. Mrázek už bol vonku, ale potom sa ešte vrátil a dieťa znásilnil …

17. marca 1957 musel v jednej kladnianskej bani predčasne vyfárať Jindřich Falcník. Zranil sa a tak zamieril do opustenej šatne. Vnútri našiel drobného muža, ktorého pristihol, ako prehľadáva vrecká šiat baníkov. Už niekoľko mesiacov sa zamestnancom bane strácali veci a peniaze. Preto Falcník neváhal a privolal Verejnú bezpečnosť.

Václav Mrázek skončil vo väzbe. Druhý deň u neho vykonali domovú prehliadku. Policajti medzi desiatkami ukradnutých vecí našli aj holiaci strojček, ktorý sa stratil z bytu jeho známeho. Máme vo väzbe vraha Alžbety B., mysleli si kriminalisti. Potom zistili, že sa prisťahoval z Chomutova a že popisom zodpovedá beštii, ktorá na severe zavraždila šesť ľudí. Druhá prehliadka odhalila pod stolárskym ponkom schovanú pištoľ Walther ráže 7,65. A tiež hodinky, ktoré patrili Bronislav P.

 Balistika sa  zhodovala 

Slovo dostali experti. „Balistik Škornička, skvelý odborník, nám povedal: Teda, boli ich tu stovky, ale ani jedna nevyzerala tak presvedčivo! Urobil výter, potom ju otvoril a pozrel sa na úderník: To bude ona! Boli sme napätí … Nasledovala skúšobná strela, a keď si prehliadol nábojnice pod komparačním mikroskopom, tak sa Škornička víťazne usmial: Jo, je to vona!“ Spomínal kriminalista – podplukovník Josef Vaněček v Šulcovej knihe.

Sedemnásobný sériový vrah nebol pre komunistický režim dobrou vizitkou. Jeho koniec zaznamenalo Rudé právo 23. marca 1957 krátkou správou z ČTK. „Dolapenie NEBEZPEČNÉHO vraha. V minulých dňoch dopadli príslušníci Verejnej bezpečnosti nebezpečného niekoľkonásobného vraha, 32ročného Václava Mrázka z Kladna-Kročehlavy, ktorý na Chomutovsku aj inde od roku 1951 páchal vraždy zo zvrhlosti. Využitím vedeckých a technických prostriedkov čs. kriminálnej služby bol vrah usvedčený. „

Vyšetrovací spis mal 16 zväzkov, 1020 strán a bolo v ňom zanesené celkom 127 trestných činov, ktoré boli Mrázkovi preukázané a ktoré doznal: sedem vrážd, štyri pokusy o vraždu, šesť dokonaných prípadov a osem pokusov sexuálneho násilia na maloletých dievčatách.

Zomrel Anjel smrti, sériový vrah, ktorý má na svedomí 55 vrážd 

Rodičia beštie neverili, že by ich syn bol vrahom. Zlodejina im nevadila. Ale vraždy? To už bolo iná „kava“. „Milý synu! Prijmi od nás srdečný pozdrav a stálu spomienku na teba. Dúfame, že si snáď tiež zdravý, a dúfame, že sa snáď raz vrátiš k nám a taktiež k Vašíčkovi. Ani tomu nechceme veriť, že by si bol niečoho takého schopný. Povedz, že to nie je pravda? Zver sa nám, od tých čias, čo sme sa to dozvedeli, sme obaja chorí,“ písali mu do väzenia.

 Od zadržanie k poprave ubehlo  9 mesiacov 

Proces s beštiou prebehol bleskovo. 17. marca 1957 ho zadržali kvôli krádeži. 9. novembra toho istého roku ho súd uznal vinným a stanovil trest smrti. 5. decembra bol rozsudok potvrdený. 30. decembra si Mrázka prevzal vo väznici v Prahe na Pankráci kat. Zo šibenice jeho telo previezli na pitevňu, kde došlo k odliatie posmrtné masky, ktorá je dnes vystavená v Múzeu polície v Prahe …

Prípadom sa voľne inšpiroval Petr Schulhoff vo filme Vrah skrýva tvár z roku 1966 – išlo o jeden z príbehov majora Kalaš (Rudolf Hrušínký).