Vincenzo Peruggia: Muž, ktorý ukradol Mona Lisu

65

V roku 1911 sa z parížskeho Louvru stratila Da Vinciho Mona Lisa. Krádež mal na svedomí bývalý zamestnanec múzea, ktorý slávny obraz preniesol v saku.

Vincenzo Peruggia

Podľa policajnej teórie sa dvadsaťdeväť ročný Talian Vincenzo Peruggia do múzea dostal už v nedeľu 20. augusta a v budove prespal. Ako bývalý pracovník dobre vedel, že na ďalší deň bude mať Louvre zatvorené. Podľa svojich vlastných slov ale Vincenzo prišiel do Louvre až nadchádzajúci pondelok spoločne s ďalšími zamestnancami. Aby nebudil podozrenie, rovnako ako všetci sa obliekol do bieleho pracovného obleku. V múzeu prekĺzol do prázdneho Salónu Carré a Monu Lisu zložil zo štyroch železných kolíčkov. Z obrazu potom odstránil ochranný rám a zabalil ho do svojho saka, ktoré pohodlne vyniesol z budovy pod pažou.

Vincenzo Peruggia

Umelecké dielo ďalej putovalo do Peruggiova parížskeho apartmánu, kde sa jeho novým domovom stala drevená debna. Tam vydržalo celé dva roky. V roku 1912 poslal muž svojmu otcovi písanie: „Sľubujem vám, že budete žiť dlhý život a budete si užívať cenu, ktorú vám váš syn už čoskoro predstaví.“ Peruggia totiž nemal v pláne si obraz nechať pre seba.

V roku nasledujúcom sa vrátil do svojej domoviny a kúpil si byt vo Florencii. Krátko po svojom príchode kontaktoval majiteľa umeleckej galérie Alfreda Geriho a zoznámil ho s utajovaným obsahom debny. Tvrdil, že obraz chce ako pravý vlastenec vrátiť do krajiny jeho pôvodu. Aj vlastenec ale potreboval z niečoho žiť, a tak ho Gerimu ponúkol výmenou za peniaze. Majiteľovi galérie sa nechcelo veriť, že by chudobný muž vlastnil skutočný Da Vinciho obraz. Kontaktoval riaditeľa Galéria Uffizi Giovanniho Poggiho, ktorý mu nielen potvrdil pravosť obrazu, ale na mladého zlodeja rovno zavolal políciu.

Na súde sa Peruggia znovu obhajoval vlasteneckou historkou. Monu Lisu vraj chcel vrátiť domov, odkiaľ ju „ukradol Napoleon“. V celej jeho výpovede mu bohužiaľ unikal podstatný fakt, totiž že Monu Lisu od talianskeho renesančného umelca v skutočnosti odkúpil kráľ František I. za 4000 zlatých dukátov.

Tlač a jeho čitatelia si aj tak Vincenta obľúbil. Jeho vlasteneckým zámerom nakoniec uveril tiež súd a vyfasoval len rok a pätnásť dní väzenia. Z toho si Peruggia odsedel len sedem mesiacov. Po návrate domov slúžil v 1. svetovej vojne a následne založil rodinu. Pod rodným menom Pietro Peruggia sa potom vrátil do Francúzska, kde pracoval ako maliar. Zomrel na infarkt 8. októbra 1925 v deň svojich 44. narodenín.

Francúzske múzeum zistilo, že polovica vystavovaných diel sú falzifikáty