Slovenské vysoké školy sú na tom najhoršie z krajín V4

1167

ktorý však zároveň dodáva, že menšia početnosť je spôsobená aj relatívne menším celkovým počtom vysokých škôl na Slovensku v porovnaní s Českom, Maďarskom a Poľskom.

Zo slovenských vysokých škôl sa vo všetkých rebríčkoch, kde máme aspoň jedno zastúpenie, umiestnila najlepšie Univerzita Komenského. V troch rebríčkoch sa pritom umiestnila ako jediná škola zo Slovenska. V rebríčku CWTS Leiden Ranking, ktorý sa zameriava primárne len na výskumný výkon vysokých škôl, skončila na 699. mieste. V rebríčku CWUR (Center for World University Rankings), pri ktorom saudskoarabská konzultačná organizácia hodnotí viac ako 22-tisíc vysokých škôl sveta a zostavuje rebríček najlepších 1 000 škôl, skončila UK na 732. mieste. V rebríčku Best Global Universities Ranking, ktorý je publikovaný americkou mediálnou spoločnosťou U.S. News & World Report a vysoké školy hodnotí na základe desiatich indikátorov zohľadňujúcich výskum a reputáciu, skončila na 478. mieste.

Naopak, v rebríčku URAP (University Ranking by Academic Performance) má Slovensko umiestnených až šesť vysokých škôl. URAP je turecký rebríček zostavovaný Inštitútom informatiky na Middle East Technical University. Primárne sa tiež zameriava len na výskumný výkon vysokých škôl a hodnotí 2 500 vysokých škôl sveta s najvyšším počtom publikácií, z ktorých zostavuje rebríček najlepších 2 000. Univerzita Komenského skončila v tomto rebríčku na 474. mieste, Slovenská technická univerzita na 1 004. mieste, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika na 1072. mieste, Technická univerzita v Košiciach na 1 597. mieste, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre na 1 797. mieste a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre na 1 956. mieste.

Celkovo 26 slovenských vysokých škôl sa umiestnilo medzi najlepšími 12-tisíc školami v rebríčku Webometrics. V najlepšej tisícke sa umiestnili Univerzita Komenského na 572. mieste a Slovenská technická univerzita na 867. mieste. Webometrics pritom patrí k rebríčkom, ktoré hodnotia najmä prítomnosť vysokých škôl na webe a motivuje ich k zvýšeniu online publikácií. Viditeľnosť školy na webe hodnotí indikátorom sledujúcim externé odkazy, ktoré odkazujú na webstránky danej inštitúcie.

Inštitút vzdelávacej politiky porovnal aj umiestnenie rebríčkovo najlepších vysokých škôl z každej krajiny V4, čiže Univerzitu Komenského, Karlovu univerzitu (Česká republika), Varšavskú univerzitu (Poľsko) a Univerzitu Loranda Eötvösa (Maďarsko). Až v 8 z 13 indi¬kátorov, ktoré obsahuje multirebríček SCImago, sa z uvedených štyroch vysokých škôl najlepšie umiestnila česká Karlova univerzita. Varšavská univerzita predbehla ostatné tri školy v troch indikátoroch a Univerzita Loranda Eötvösa v dvoch indikátoroch. Univerzita Komenského nezískala prvenstvo ani v jednom indikátore. SCImago Institutions Ranking je zostavovaný španielskou výskumnou organizáciou. Nehodnotí iba vysoké školy, ale všetky inštitúcie, ktoré robia výskum, teda napríklad aj Slovenskú akadémiu vied.

Inštitút zároveň po jednotlivých indikátoroch skúmal, z akej krajiny je najlepšia vysoká škola v danom indikátore zo všetkých vysokých škôl krajín V4. Najviac prvých miest z krajín V4 získali vysoké školy z Českej republiky – majú prvenstvo v 7 z 13 indi¬kátorov. Zo zvyšných 6 indikátorov sa zhodne po dvakrát umiestnili na prvom mieste školy zo Slovenska, Poľska a Maďarska. V prípade Slovenska sa najlepšie zo všetkých sledovaných vysokých škôl v krajinách V4 umiestnila Technická univerzita Košice v indikátore „medzinárodná spolupráca“, ktorý meria podiel výstupov inštitúcie vytvorených v spolupráci so zahraničnými inštitúciami. Prvenstvo získala aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v indikátore „normalizovaný vplyv“, ktorý vyjadruje, ako je na tom inštitúcia v porovnaní s ostatnými v počte citácií. Pri hodnotení kvality publikácií sa najlepšia slovenská škola umiestnila približne o 800 miest nižšie ako najlepšie školy z ostatných krajín V4.
Inštitút vzdelávacej politiky vo svojej správe uvádza, že medzinárodné rebríčky sa stali populárnym nástrojom, ako navzájom porovnať produktivitu a výskum vysokých škôl a sú príťažlivé tak pre študentov, ako aj jednotlivé vlády, pretože poskytujú informácie, ktoré by bolo ťažké a nákladné získať iným spôsobom.

Na druhej strane však upozorňuje, že globálne rebríčky vyvolali širokú polemiku, a to najmä z hľadiska ich objektivity a vhodnosti výberu ukazovateľov používaných pri hodnotení vzdelávacích inštitúcií. Za limity niektorých rebríčkov považujú napríklad ich nedostatočnú transparentnosť. Opis metodiky je často zjednodušený a neumožňuje nahliadnuť na výpočet jednotlivých indikátorov. Inštitút pritom upozorňuje aj na to, že viaceré inštitúcie zostavujúce rebríčky otvorene hovoria, že nemajú ambíciu hodnotiť celkovú kvalitu vysokých škôl, ale merajú len kvalitu výskumu či viditeľnosť škôl na internete. Rebríčky je preto potrebné využívať a interpretovať v súlade s ich metodikou.