Strach z manžela ju doviedol k vražde

1018

Odsúdeniahodný čin otriasol nielen najbližším Magdiným okolím, ale nakoniec i ňou samotnou. Bezprostredne nato sa u nej objavili pomerne závažné duševné poruchy. Dokonca sa musela podrobiť ambulantnému liečeniu na psychiatrickej klinike. Problém spočíval v tom, že o spáchanom čine hovorila, akoby sa prihodil nejakej inej osobe a ona sa ho vôbec priamo nezúčastnila. Podľa odborných posudkov súdnych psychiatrov sa jedná o sebaobranný proces vedomia, ktoré sa snaží zapudiť nepríjemné spomienky spojené s pocitom viny. Až keď sa psychický stav tridsaťtriročnej Magdy H. vrátil do normálnych koľají, mohlo byť zahájené súdne konanie.

Samotné pojednávanie trestného činu vzbudilo veľkú vlnu záujmu verejnosti a súdna sieň bola naplnená na prasknutie. Vražda dieťaťa je pre väčšinu ľudí naozaj nestráviteľným zločinom. Neakceptovali ťažkú životnú situáciu Magdy H. a nemohli pochopiť, prečo sa rozhodla pripraviť o život nevinné dieťa. Veď dnes už existuje toľko možností, kde dieťa porodiť a vzdať sa ho v lehote do šiestich týždňov v prospech nejakej bezdetnej rodiny, ktorá na podobný zázrak čaká i niekoľko rokov. Lenže ľahko sa radí, keď človek nie je práve v krízovej situácii a môže si všetko včas dôkladne premyslieť. Takú možnosť Magda nemala.

Pre jedno pohladenie strpela alkoholikov

Už ako dieťa vyrastala bez lásky. Jej matka nechtiac prišla do iného stavu. Magda nepoznala ani otca. Väčšinu času ju vychovávala babička, a tá bola dosť mrzutá a nepríjemná žena. Keď mala Magda sedemnásť a učila sa za predavačku, túžila po zblížení sa s nejakým chlapcom. Kvôli svojej nevyrovnanej osobnosti sa však stretávala so samými asociálnymi živlami. Nikdy si nenašla slušného človeka. Pre jedno pohladenie strpela alkoholikov, ktorí ju bili od rána do večera. Keď jeden odišiel, prišiel druhý, ktorý nebol o nič lepší než ten predchádzajúci. Magda si už dosť dobre ani nedokázala predstaviť, že život je i niečo iné, než čo sama zažívala. Odrazu sa však objavil vysnený muž. Chcel si ju vziať a zdalo sa, že ju má rád.
Čoskoro sa však ukázalo prečo. Borisovi H. sa nechcelo pracovať a bol rád, že našiel ženu, ktorá by ho obšťastňovala a hlavne živila. V manželstve sa narodili tri deti, chlapci, ktorí po sebe nasledovali rok po roku. Lenže s tromi hladnými krkmi, vlastne so štyrmi /manžel Boris sa doma iba povaloval/, sa zle hospodárilo. A pretože sa hlave rodiny dostávalo stále menej jedla, lebo na to neboli peniaze, začali vznikať problémy. „Tu sa ani nenažeriem!“ vykrikoval každú chvíľu. „To je kvôli tým pankhartom! Nie aby ťa napadlo si ešte nejakého zadovážiť!“ Dával všetko za vinu svojej nešťastnej žene, akoby plodenie detí spočívalo len na nej samotnej.

Snažila sa o samovoľný potrat

A tak plynul Magdin čas prácou okolo detí a domácnosti pri výčitkách a hádkach kvôli nedostatku peňazí. Radosť mala iba zo svojich troch chlapcov. Jedného dňa však s hrôzou zistila, že je opäť v druhom stave. Antikoncepciu neužívala. Dnes sa všetko musí platiť, kde by na to vzala. Rovnako i na potrat. A tak zatiaľ čo sa Magda rozhodovala, ako to vyriešiť, nebolo už možné umelé prerušenie tehotenstva. Dieťa sa muselo narodiť. Ako však túto nepríjemnú správu oznámiť svojmu manželovi? Strach, že ju „prizabije“ jej nedovolil, aby sa mu o tom zmienila. Prestala jesť, aby príliš nepriberala. Snažila sa o samovoľný potrat. Nosila ťažké tašky, pila varené víno, kúpala sa v horúcej vode. Nič však nepomohlo. Nezapôsobil ani každodenný stres, v ktorom žila. Čo keď sa všetko prezradí? Neprezradilo. Magda všetko udržala v tajnosti plných sedem mesiacov a vydržala by i dlhšie, keby sa neozvali pôrodné bolesti. Bolesťou skrútená si vzala deku a nožnice a presunula sa do pivnice. Narodené dieťa, chlapca, zabalila celého do deky a udusila ho. Zanechala ho v koši s haraburdím a vrátila sa do bytu. Na zločin sa však čoskoro prišlo. Predčasný pôrod vyvolal u Magdy krvácanie. Privolaný lekár okamžite zistil, o čo ide.
Dôkazy boli jednoznačné a Magda H. sa ku všetkému priznala. Za úmyselné usmrtenie novorodenca ju odsúdili na desať rokov väzenia.               /prv –  ko/