Strašidelná alej z veľrybích kostí: Mali tú Eskimáci svätyňu, alebo mäsiarstvo?

584

Na odľahlom sibírskom ostrove Yttygran v Beringovom mori sa nachádza podivuhodné miesto, ktoré je nemenej tajomné ako anglický Stonehenge. Namiesto kamenných stĺpov sa tu ale týčia k nebu obrovské kosti z veľrýb.

Alej veľrybích kostí – tak sa nazýva pozoruhodná historická pamiatka, o ktorej vďaka jej veľmi vzdialenej lokalite vie len málokto. Na severnom brehu ostrova Ittygran neďaleko Čukotky ju v roku 1976 objavili ruskí archeológovia. Stovky gigantických kostí tú vyčnievali zo snehu a lemovali sa v dvoch starostlivo usporiadaných radoch 548 metrov dlhom úseku severného brehu ostrova. Vedci zistili, že kosti pochádzali z gigantických tiel veľrýb grónskych a že sú šesťsto rokov staré. Niekedy v 14. storočí ich tu zapichli do večne zamrznutej pôdy domorodé eskimácke kmene. K stavbe použili hlavne veľrybie čeľuste, rebrá a stavce, ktoré podopreli kameňmi.

Podľa archeológov sa vznik tejto pamiatky zhoduje s takzvanou malou dobou ľadovou, sprevádzanú tuhými zimami a kritickým nedostatkom potravy. Ako sibírski, tak aj americkí Eskimáci vtedy trpeli a nutne potrebovali nájsť nové miesta, kde by mohli loviť veľryby a ďalšie morské živočíchy. Tvárou v tvár hladu a smrti dochádzalo k ozbrojeným potýčkam medzi jednotlivými eskymáckými komunitami, než sa nakoniec ázijskí Eskimáci rozhodli utvoriť vojenskú a politickú úniu. Ako náboženskú a ideologickú základňu tejto únie vybrali ostrov Yttygran a vztýčili tam 34 kostí veľrýb, ktoré na výšku merali päť metrov a vážili okolo 300 kilogramov. Týmto spôsobom vyznačili miesto, ktoré slúžilo ku každoročnému stretávaniu zástupcov eskimáckych spoločenstiev. Tu prinášali obete a vykonávali posvätné rituály, tu medzi sebou diskutovali rôzne problémy a usporiadali športové stretnutia a súťaže.

„Ostrov Yttygran bol niečo ako spirituálny monument, ktorý každoročne navštevovali predstavitelia eskimáckych osád. Predpokladáme, že sa schádzali na konci leta alebo na začiatku jesene, keď si urobili prestávku vo svojich každodenných aktivitách,“ uviedol majiteľ cestovnej kancelárie a fotograf Jevgenij Basov, ktorý organizuje výpravy na ostrov.

Miestny domorodci nazývaní Jupikovia si však myslí niečo iné. Podľa nich tu predtým bývalo niečo ako obrovská veľrybárska stanica, kde sa vo veľkom spracovávalo a skladovalo veľrybie mäso. O tom napokon svedčia aj štvorcové jamy vykopané do zemi, ktoré zrejme slúžili ako prírodné mrazničky. Je však tiež možné, že tu Eskimáci pred šiestimi storočiami založili veľrybí trh.  „Pred 8. storočím lovili mrožov, ale od 8. do 15. storočia sa živili hlavne veľrybami,“ podotkol Basov. Iste nie náhodou znamená názov ostrova v miestnom eskimácky jazyku „jama mäsa“.

Nech už bol účel veľrybej aleje akýkoľvek, Sibirania ho opatrujú ako vzácny historický poklad.

Polárna expedícia sa vydala za preludom, došlo aj na vraždu.