Práve svojmu chorému kamarátovi hráči majstrovskú oslavu venovali.
„Myslím, že som celkom tvrdý človek. Priznávam, že som slzil. Nie pretože som vyhral ligu, ale bol som veľmi dojatý z Mariána. Keby som titul, na ktorý som Čakal tridsaťdva rokov, mohol vymeniť za to, aby Marián Čišovský bol zdravý, tak by som to okamžite urobil,“ vyhlásil tréner Miroslav Koubek.
Boli to dojemné chvíľky, pri ktorých niektorí hráči a fanúšikovia nezadržali slzy.
Bývalému obrancovi a slovenskom reprezentantovi, ktorý za Plzeň odohral 64 ligových zápasov (posledný v marci 2014), pomohli na provizórne pódium kapitán Pavel Horváth a športový manažér Adolf Šádek. Jedenásť tisíc fanúšikov v tú chvíľu stálo a skandovalo jeho meno.
„Titul pre Čišu,“ bolo napísané veľkým písmom pred pódiom. A rovnaký text mali hráči taktiež na majstrovských tričkách, na ktoré bolo aj číslo dvadsať osem. Práve to Čišovský v Plzni nosil na drese.
„Veríme, že to Marián ešte zvládne, vidíme v ňom ten chtíč. Bohužiaľ s týmto nezmôžeme nič. Hrozne mu fandíme. Priebeh tejto choroby je hrozne ťažký, ale ešte nie je koniec. Dúfam, že Marián bude bojovať, ako bojoval na ihrisku,“ povedal kapitán Horváth.
A pokračoval: „urobil pre nás strašne veľa. Aj keď v tejto sezóne nenastúpil, tak podiel na titule má úplne rovnaký ako napríklad ja. Život je niekedy krutý. Tento titul je pre Čišu a tím to hasne.“ …
Vedenie plzenského klubu na začiatku roka oznámilo, že slovenský futbalistu trápi vážna choroba, ktorú však nešpecifikovali. Podľa denníka Blesk má amyotrofickou laterálnou multiplex, nevyliečiteľnú chorobu napadajúce mozog a spôsobujúce stratu buniek ovládajúcich svalové pohyby.
Keď rozhodca ukončili víťazný zápas proti Jihlave (2:0), hráči postupne chodili k Čišovskému, ktorý stál pri lavičky náhradníkov. Dlho sa objímal s brankárom Matúšom Kozáčik, obranca a zástupca kapitána David Limberský si niekoľkokrát utieral slzy.
A potom, keď krepčeniu na provizórnom pódiu skončilo, všetci hráči sa okolo Čišovského zhlukli, takže vzniklo obrie klbko.
Ale samozrejme došlo aj na klasické majstrovské oslavy.
Fanúšikovia hneď po záverečnom hvizde vbehli na trávnik a gratulovali šťastným hráčom. Šampanské, pivo, víťazné cigary, hymna víťazov We are the champions … Nič z toho nechýbalo.
Z pódia šľahali plamene a hlásateľ prečítal mená nových futbalových majstrov.
Stredopoliar Patrik Hrošovský mal okolo pása omotanú slovenských vlajku.
František Rajtoral naznačoval, že si o plamene zapália víťazný cigaru. Poťahovali z cigariet aj ďalšie.
A s bývalými spoluhráčmi slávil tiež útočník Marek Bakoš, od zimy hráč Liberca. Veď na titule sa podieľal na jeseň.
Keď na pódium vošiel tréner Koubek, stredopoliar Václav Pilař ho polial pivom z obrie pohára. A to šťastného kouča čakalo v kabíne ešte prekvapenie – tatér. Keď totiž prišiel do Plzne, sľúbil, že sa za titul nechá tetovať.
Potom si všetci hráči nasadili symbolické kráľovskej koruny, pretože majstrovský pohár dostanú až po tridsiatom ligovom kole. Nad futbalistami lietali červenomodré konfety a večer osláv ešte len začínal …
