Tretinu rozpočtu Tretej ríše tvorilo bohatstvo Židov

399

Za vlády Gerharda Schrödera si na ministerstve zahraničia v roku 2005 nechali spracovať analýzu týkajúcu sa nemeckých finančných aktivít a tokov za druhej svetovej vojny. A zistili zaujímavú vec, tretina rozpočtu Tretej ríše pochádzala zo skonfiškovaného židovského majetku.

Likvidácia a perzekúcia Židov za druhej svetovej vojny sa často prezentuje ako dôsledok osobnej nenávisti Adolfa Hitlera k Židom a ako dôsledok zvrátenej nacistickej ideológie. Avšak celý holokaust mal tiež svoj ekonomický rozmer a ten sa ukázal práve vďaka štúdiu nemeckého ministerstva zahraničia ako zásadné. Zjednodušene povedané, finančne by Nemecko nemohlo udržiavať svoju armádu a zbrojný priemysel, ak by nemali miliardy zhabané Židom.

Tretia ríša pracovala nielen na fyzickom zničení Židov, ale aj na ich totálnom ekonomickom vykoristení. To sa týkalo nielen Židov v Nemecku, ale aj na všetkých okupovaných územiach. Všetko začalo už v roku 1934, keď začali platiť iné dane pre Židov a iné pre zvyšok obyvateľstva. Len tento zákon priniesol do pokladnice 120 miliárd ríšskych mariek. Kto sa rozhodol opustiť Nemecko, musel zaplatiť špeciálnu emigračnú daň.

Za vojny, keď sa začalo s deportáciami Židov, nemeckí bankový úradníci jednoducho vyprázdňovali konta Židov a zahladili potom všetky stopy. Ľudia tak často zistili, že ich úspory sú jednoducho preč. Sami ale väčšinou mali iné starosti, pretože už bojovali o prežitie v koncentračných táboroch.

Kam zmizlo zlato generála Yamashita?

„Po vojne sa razila teória, že civilný zamestnanci finančných úradov boli neutrálny, ale v skutočnosti medzi nimi bujnel rovnaký antisemitizmus ako vo zvyšku spoločnosti,“ hovorí profesor Pullman, jeden z autorov štúdie a poznamenáva, že 30 percent vojnových výdavkov bolo hradené z ukradnutých židovských peňazí a ich majetku, ktorý bol predaný. Ten tiež nebol vôbec malý. Pre predstavu, len v pobaltských krajinách bolo vydrancovaných 72 tisíc bytov a všetok majetok v nich skončil v dražbách. 1 457 vagónov s židovským majetkom putovalo z Pobaltia do Kolína nad Rýnom, 2 699 do Hamburgu, 1 928 do Essenu a 1 023 do Rostocku. Bol to nepretržitý prúd cenného majetku, ktorý smeroval do centra Tretej ríše, kde sa menil na peniaze.

Pre Tretiu ríšu boli tieto príjmy absolútne kľúčové. Už v roku 1942 varoval minister zbrojného priemyslu Fritz Todt Adolfa Hitlera, že vojna je ekonomicky už v podstate prehraná. V tom ho podporoval aj obľúbený Albert Speer. Bol to práve on, kto potom svojím organizačným umom a talentom dokázal vyžmýkať z priemyslu ešte ohromujúcu produkciu. Bez židovských peňazí by ale zrejme Nemecko padlo na kolená oveľa skôr ako v roku 1945.