Ukrajinci zabili jedného z najvyšších veliteľov ruských výsadkárov, ktorý sa v roku 2014 podieľal na ilovajskom masakre. „Vrátil sa domov správnou cestou,“ uviedli k smrti Sergeja Suchareva, ktorého pluk predtým bojoval aj v Čečensku, Gruzínsku a na Donbase.
O smrti Sergeja Suchareva z elitného 331. gardového výsadkového pluku z Kostromy informoval Ukrinform. So správou predtým prišlo aj ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu a informačnú bezpečnosť.
„Veliteľ výsadkového pluku Kostroma, plukovník Sergej Sucharev, sa stratil na ‚vojenských cvičeniach’, ale vrátil sa domov správnou cestou,“ písalo sa v ukrajinskom vyhlásení.
Zomrel aj jeho zástupca Sergej Krylov a ďalší 4 ruskí výsadkári. Podľa médií malo ísť o seržantov Sergeja Lebedeva a Oleksandra Limonova, desiatnika Jurija Degťarjova a kapitán Oleksija Nikitina.
Kto sú Putinovi nebezpeční vrahovia, Wagnerovci? Tajná légia Kremľa išla po Zelenskom
Denník The Mirror uviedol, že o smrti veliteľa informovala aj ruská štátna televízia. Tá o ňom údajne hovorila napríklad v januári tohto roku, keď ukazovala zábery Suchareva vracajúceho sa z Kazachstanu, kam bol vyslaný kvôli vtedajším protestom.
K tým viedlo prudké zvýšenie cien plynu. Kazašskú misiu Sucharev opísal ako mierovú, vraj chránil dôležitú elektráreň v Almaty. V tomto najväčšom meste Kazachstanu sa vtedy strieľalo.
Arnold Schwarzenegger hovorí Putinovi vo videu: Zastavte túto vojnu
Moskva nasadila 331. gardový výsadkový útočný pluk už skôr, a to napríklad v Čečensku v oboch vojnách po páde ZSSR. V roku 2008 bol tiež vo vojne proti Gruzínsku. V roku 2014 potom pôsobil pri Donbase, kedy pri Ilovajsku strieľal vedľa separatistov spolu s ďalšími ruskými jednotkami na kolóny ukrajinských vojakov.
Ilovajská operácia bola jednou zo zásadných udalostí donbaskej vojny. V auguste 2014 prebiehali pri meste Ilovajsk v Doneckej oblasti boja. V dňoch 23. a 24. augusta tam vstúpili ruské jednotky a obkľúčili Ukrajincov. V noci z 28. na 29. augusta vyzval ruský prezident Vladimír Putin bojovníkov Doneckej ľudovej republiky, aby otvorili humanitárny koridor pre ukrajinskú armádu.29. augusta sa ukrajinská armáda začala z mesta presúvať v organizovaných kolónach po trasách, ktoré boli vopred dohodnuté s ruskou stranou. Spočiatku sa ukrajinské kolóny voľne pohybovali okolo ruských opevnených pozícií, ale po chvíli na ne ruské jednotky začali paľbu a strieľali. Dnes sa tomu hovorí ilovajský masaker.
Počet obetí sa líši podľa zdroja, niektoré udávajú 366 mŕtvych, iné až 1000 padlých ukrajinských vojakov a dobrovoľníkov. Veľký počet ďalších je považovaný za nezvestné. Ako zodpovedného za tragédiu Ukrajina označila náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova. Mená ďalších dôstojníkov Kyjev neuviedol.
Občianska vojna vo Francúzsku? Nepokoj vo francúzskej armáde silnie, nový list ju veští
„Mŕtvi boli všade, polovica tela dokonca visela na drôtoch vysokého napätia, vymrštil ju tam výbuch. Trvalo dlho, kým sa našiel žeriav, aby telo zložili. Na ceste sa váľali zhorené zvyšky výstroja a techniky, prichádzali rôzni chytráci a hľadali, čo užitočné sa dá zobrať,“ povedal podľa Ľudoviek Andrej z Novokaterinovky južne od Donecku.
O ilovajskom masakre povedala Blesku aj ukrajinistka Lenka Víchová: „Je taký jeden koridor, ktorý je symbolom tejto vojny, a to bol koridor, na ktorom sa dohovoril náčelník generálneho štábu Ukrajiny s náčelníkom generálneho štábu Ruskej federácie.“„Bolo to v auguste 2014, kedy boli ukrajinské dobrovoľnícke jednotky obkľúčené pri meste Ilovajsk. Vtedy mali krajské jednotky množstvo ruských zajatcov a ranených, a keď sa tie ruské konvoje dali na cestu, tak ruská armáda konvoja rozstrieľala vrátane svojich občanov a zranených, takže takto vyzerajú ruské humanitárne koridory,“ vysvetlila.
