Bola obdivuhodnou matkou. Keď sa polícia vzdala, sama sa pustila po stopách darebákov, čo uniesli jej pätnásťročnú dcérku. Po niekoľkotýždňovom hľadaní ju našla.

Malá garsónka je plná hašišového dymu. Koľko ich Sofia vyfajčila počas popoludnia v spoločnosti Heleny, Albáncov Khadera a Manu a ďal¬šieho mládenca, ktorého nepoznala a ani nevedela, ako sa volá?
Už nevie. Mala pätnásť rokov, a potom, čo ochutnala drogu, sa jej krútila hlava. Nebola však natoľko omámená, aby si neuvedomovala, že je takmer osem hodín večer a jej mama sa určite znepokojuje.
Táto mladá dievčina bola veľmi pekná a vyzerala na svoj vek veľmi vyspelá. Pritom bola ešte stále dieťaťom, ktoré sa ponáhľalo vrátiť sa domov.
No Khader, jeden z Heleniných kamarátov, drobný dvadsaťročný mládenec jej to nedovolil.
„Ani sa odtiaľto nepohneš!“ osopil sa na ňu.
Sofia mohla protestovať, koľko chcela, nikto ju nepočúval. Helena sa tvárila, akoby sa jej to netýkalo.

Štyria darebáci ju znásilnili

O niekoľko hodín neskôr sa k trom mládencom pridal  Khaderov starší brat a jedno veľmi mladé dievča. Po krátkej porade sa štyria kumpáni vrhli na Sofiu a hodili ju na posteľ.
Bránila sa zo všetkých síl, no proti štyrom mocným mužom veľa nezmohla. Strhli z nej džínsy, pulóver i spodnú bielizeň. O chvíľu bola celkom holá.
„Pomôž mi,“ obrátila sa vzlykajúc na mladú dievčinu.
„Si v kaši,“ odvetila jej dievčina. „Nemôžem pre teba nič urobiť.“

Budeš môcť dokonca poslať dajaké peniaze matke

Darmo Sofia plakala, modlikala, tvrdila, že je ešte panna. Khader sa na ňu vrhol ako divé zviera. Len čo sa odbavil, vystriedal ho jeho brat, po ňom nasledoval devätnásťročný Manu a napokon neznámy chlapec odporného výzoru.
Všetci zaradom ju znásilnili pred neprítomným pohľadom mladého dievčaťa, ktorá nepohla ani prstom, aby Sofii pomohla.
Ako mohla Sofia vedieť, že keď ju jej priateľka Helena pozvala na večierok k svojim priateľom, zatiahla ju do strašnej pasce?
Helena dobre vedela, že Khader, Daoud a ich komplici sú obyčajní pasáci, čo znásilňovali mladé dievčatá a potom ich násilím prinútili stať sa narkomankami a prostitútkami. To jej však nebránilo zoznámiť ich s nevinnou Sofiou.

„Uvidíš, je to celkom jednoduché. Stačí, aby si mala na sebe sexy šaty a ponúkala zákazníkom alkohol.“

Khader a Daoud sa rozhodli, že Sofia bude pre ich tretieho brata, 21-ročného Hocina. Sofiu niekoľko dní väznili v rôznych bytoch. Hocine si ju skúšal podrobiť po dobrom i po zlom: niekedy sa jej vyhrážal najhoršími represáliami, inokedy jej sľuboval, že sa s ňou ožení, ak urobí, o čo ju žiada. Po celý ten čas ju však nehanebne zneužíval a nútil ju fajčiť toľko hašišu, aby ju urobil závislou.
Nešťastná Sofia neprestajne myslela na svoju matku, ktorá ju plná strachu čakala v ich byte v Lille. Raz večer jej Hocine dovolil zatelefonovať matke. No ledva stihla povedať: To som ja, Sofia, mám sa dobre… jej strážcovia prerušili spojenie.
Približne po týždni neprestajného znásilňovania, hrozieb a podávania drog, mladí pasáci usúdili, že ich korisť je zrelá na „prácu“. Táto skupina mládencov si rovnakým spôsobom podrobila Claire a sotva šestnásťročnú Christinu. Tie vysvetlili Sofii, čo od nej jej únoscovia očakávajú.
„Zajtra,“ povedali jej, keď jej skúšali minišaty s hlbokým výstrihom, „ťa zavedú do jedného baru v Belgicku. Budeš tam pracovať ako servírka. Uvidíš, je to celkom jednoduché. Stačí, aby si bola sexy oblečená, ponúkala zákazníkom alkoholické nápoje a bola k nim milá. Ak budeš šikovná, zarobíš si toľko, že budeš môcť posielať peniaze svojej mame.“
O prostitúcii nepadlo ani slovo. No Sofia, napriek svojim pätnástim rokom, pochopila, čo ju čaká v onom bare pri ceste tesne za francúzskym hraničným prechodom.

Zaprisahala sa, že nájde svoju dcéru

Krátko nato vošiel do baru elegantný štyridsiatnik, o ktorom sa Sofia neskôr dozvedela, že je majiteľom väčšieho podniku, ženatý a otec rodiny. Poznal bar a prišiel sa „zabaviť“. Len čo vošiel, hneď si všimol novú tvár.
„Hej, teba som tu ešte nevidel,“ povedal.
Sofia, zadržiavajúc slzy, s ním musela vyjsť do hosťovskej izby na poschodí. Jej zakríknutosť, nešikovnosť a ustráchanosť ho zjavne vzrušovali. Ponížená, no neschopná odporu, bola nútená vo všetkom mu vyhovieť. Keď odišiel, dal jej peniaze, ktoré jej Hocine, čakajúci na parkovisku pred podnikom, okamžite vzal.
Medzitým Sofiina matka prežívala najhoršie dni svojho života. Ešte v ten istý večer, keď sa Sofia nevrátila domov, prehľadala jej izbu v nádeji, že nájde dajakú stopu. Napokon medzi školskými vecami našla lístoček, na ktorom stálo napísané:
Prídem po teba o štvrtej. Bisous.
Podpísaný bol akýsi Khader, ktorého Sofia pred ňou nikdy nespomínala.

O polnoci zavolala na políciu.

Na druhý deň ráno, po prebdenej noci, sa sama vybrala na komisariát. No službukonajúci policajt ju takmer nepočúval.
„Vaša dcéra jednoducho ušla.“ povedal. „Nebojte sa, určite sa vráti…“
Neverila tomu. Poznala dobre Sofiu, najmladšiu zo svojich detí, poslušné dievčatko, s ktorým nikdy nemala problémy. Nežná, citlivá Sofia vždy visela na svojej rodine. No polícia nepodnikla žiadne kroky a zjavne to ani nemala v úmysle. Vtedy sa Djemila zaprisahala, že nájde svoju dcéru, za každú cenu.
A táto šesťdesiatročná žena, ktorá pred dvanástimi rokmi ovdovela a po celý život sa venovala výchove svojich detí, pustila sa v ten deň neohrozene do boja a podarilo sa jej zložiť na lopatky celú sieť pasákov a kupliarov.

Na stope Sofiinho únoscu

Presne rok po zmiznutí svojej dcéry nás Djemila prijala vo svojom byte v Lille, aby nám vyrozprávala celú dobrodružnú tortúru, ktorú podstúpila pri hľadaní Sofie.
„Hneď som si pomyslela, že moju dcérku uniesli,“ zverila sa nám Djemila. „Začala som tým, že som navštívila všetky Sofiine kamarátky. Tak som sa dozvedela, že sa niekoľko dní pred svojím zmiznutím stretla s istým Khaderom s ktorým ju zoznámila jej priateľka Helena…“
Helena, o ktorej sa vedelo, že bola zapletená do nečistých obchodov, odmietla čokoľvek prezradiť. Pri pohľade na elegantnú ženu v tmavých nohaviciach a béžovej košeľovej blúzke, si ťažko predstaviť, že prešla všetky Khaderove podniky a kaviarne, o ktorého výzore mala iba nejasnú predstavu. No Djemila to neúnavne robila niekoľko dní za sebou.
„Nakoniec sa na mňa šťastie usmialo. Stretla som mládenca, ktorý poznal Khadera. Za informácie o ňom však žiadal peniaze. Zaplatila som a on mi dal presné meno Khadera B… a adresu akejsi garsónky. Muž, čo tam býval, mi nechcel takisto nič povedať, no od jeho susedov som sa dozvedela, že tam moju dcérku niekoľko dní väznili…“
Djemila zaplatila zo svojich skromných prostriedkov za každú informáciu, dovedna vyše 5 000 Eur. Koncom novembra konečne našla ďalšiu garsónku bandy. Odvtedy sledovala krok za krokom cestou, ktorú prešla jej dcérka, no ešte stále nevedela, kde sa skrýva spomínaný Khader.
Začiatkom decembra si už myslela, že je v cieli: získala adresu Khaderových rodičov.
„Zverila som sa im so svojím zúfalstvom a prosila som ich, aby mi pomohli nájsť moju dcérku.
Tvrdili, že o ničom nevedia a svojho syna vídajú málokedy.
No čas bol drahý, musela som dostať Sofiu z jeho drapov.
Vtedy som sa rozhodla pre rozhodujúci krok.“
Prostredníctvom telefónneho čísla, ktoré jej dali priatelia, ktorých mená Djemila odmietla prezradiť, nadviazala spojenie s dvoma Turkami v Paríži, darebákmi ochotnými urobiť za peniaze hocičo.
„Ponúkla som im 15 000 Eur za únos dvoch detí z Khaderovej rodiny, jedného chlapca a jedno dievčatko. Bola som presvedčená, že výmenou za ne mi Khader vráti moju dcérku…
Súhlasili. Bolo to koncom decembra. Čakali už iba na môj telefonát, aby prišli do Lille a pustili sa do akcie. Opäť som navštívila Khaderových rodičov a otvorene som im povedala, že ak mi Khader nevráti Sofiu, dám uniesť ich deti.“
Našťastie Djemila nemusela prikročiť ku krajnému riešeniu…

Z baru do baru, od klienta ku klientovi

V tej chvíli sa otvorili dvere Djemilinho bytu a vošla Sofia, ktorá sa práve vrátila z gymnázia.
Vrhla na nás ustrašený pohľad. Keď sme jej povedali, že sme z redakcie, upokojila sa.
Po krátkom váhaní sa osmelila a vyrozprávala nám všetko o strašnom pekle, ktorým prešla za tie dva mesiace od svojho únosu.
„Málokedy som bola na jednom mieste viac než dva týždne,“ povedala. „Vedúce barov ma predstavovali zákazníkom ako novú servírku, čo mužov vždy priťahovalo. Musela som nasledovať neznámych na poschodie a robiť, čo si želali…“
Viac Sofia neprezradila o perverzných chúťkach dospelých, ktorí zneužívali jej mladosť.
„Nikto nevedel, že ešte nemám šestnásť rokov. Keď ma Hocine predstavoval v novom podniku, vždy ukázal fotografiu svojej dvadsaťosemročnej sestry Leily, ktorej som bola podobná.“
Všetky peniaze, čo zarobila, odovzdávala Sofia svojmu „ochrancovi“. Za peniaze, čo zarobili Sofia, Claire, Christina a niekoľko ďalších dievčeniec, traja bratia Khader, Hocine, Daoud a ich kumpán Manu viedli luxusný život, vozili sa v drahých autách a bavili sa v diskotékach.
Sofia priznala, že sama by sa nikdy neodvážila ujsť.
„Daoud mi povedal: Budeš držať zobák, ak nechceš, aby som ti roztrepal lebku o múr. Nežartoval.
Raz večer vytiahol z kufra svojho auta na jedno dievča revolver.“
Začiatkom januára Sofiu odviezli do ďalšieho baru v Belgicku pri ceste č. 50 medzi Courtrai a Brugami. Bola to jednoduché tehlová budova, vysvietená neónmi a obklopená rozsiahlym parkoviskom. Tentoraz ju predstavil vedúcej baru Khader, pretože Hocine bol zaneprázdnený.
„Vedúca bola Francúzka. Na druhý deň, 4. januára sme sa spolu zhovárali. Povedala mi: Khader je špinavec. Nechaj ho, máš osemnásť rokov a môžeš si robiť, čo chceš. Spontánne som jej prezradila, že mám iba pätnásť. Vtedy sa preľakla, že by mohla mať nepríjemnosti a zavolala Khaderovi, aby po mňa prišiel.“
Medzitým sa Khader dozvedel od rodičov, že Djemila sa rozhodla vypovedať vojnu celej jeho bande, ak jej nevrátia jej dcérku.

Vzal jej hrozbu vážne

„Povedal mi: Odveziem ťa na políciu. Povieš im, že si ušla z domu, lebo ťa matka bila. A vysadil ma pred policajným komisariátom. Samozrejme, že som na polícii povedala pravdu.“
Keď hovorila o stretnutí so svojou matkou, tiekli jej po lícach slzy.
„Moja dcérka mi bezvládne klesla do náruče,“ zašepkala nemenej dojatá Djemila. „ Plakala celý týždeň.“
No mravnostnej polícii, napriek všetkým detailom, ktoré im Sofia porozprávala, trvalo ešte celých desať mesiacov, kým bandu pochytali. Desať mesiacov, počas ktorých boli Djemila a Sofia zasýpané hrozbami, ak neodvolajú svoju žalobu.
„Jeden z bratov mi povedal, že nám podpáli byt,“ povedala Djemila a druhý sa mi rovno vyhrážal smrťou.

Sofia chce vyštudovať právo

Druhého a tretieho novembra polícia napokon zatiahla sieť, do ktorej sa chytili traja bratia, ich komplic Manuel M… a istý Nelson F, ktorý im niekedy robil šoféra. Khader, Daoud a Hocine všetko popreli, kým ďalší dvaja sa priznali a svojou výpoveďou potvrdili a upresnili výpoveď Sofie.
Khadera, Hocina, Daouda a Manuela obžalovali za únos a pohlavné zneužívanie maloletej a uvrhli do väzby, Nelsona obvineného zo spoluúčasti, nechali predbežne na slobode. Claire a Christina sa vrátili k rodičom. Sofia sa vrátila do inej školy v Lille, kde nikto nevedel nič o tom, čo prežila. Navštevuje gymnázium a rada by vyštudovala a stala sa advokátkou. No rany na jej duši sa tak ľahko nezahoja. Navyše má panický strach pred každým mužom.
„Sofia neznesie, aby sa na ňu hociktorý mládenec čo len pozrel,“  prezradila nám Djemila.„Len čo budeme môcť, odídeme z Lille. Možno jej to pomôže zabudnúť.“
-hl-