Utrpenie posádky lode USS Pueblo, ktorú zadržali a mučili Severokórejčania

1337

USS Pueblo bola špionážna loď amerického vojnového námorníctva. V roku 1968 mala za úlohu monitorovať severokórejske pobrežie. Loď bola maskovaná ako oceánografická, ale len dvaja ľudia na palube boli civilní oceánografovia. 23. januára 1968 sa pred plavidlom náhle objavila severokórejská vojnová loď.

Severokórejčania sa rádiom pýtali na účel plavby a tiež na to, či je loď americká. Čoskoro sa okolo USS Puebla objavili ďalšie severokórejske lode a začali strieľať. Jeden z námorníkov bol zabitý a ďalší zranení. USS Pueblo bolo takmer neozbrojený, takže odpor nemal zmysel. Namiesto toho boli urýchlene pálené dokumenty tajné kódy a ničené cenné vybavenia lode. Potom vstúpili na palubu kórejskí vojaci a celú posádku zajali. Kapitán protestoval, že loď sa nachádza v medzinárodných vodách, ale to nemalo na situáciu žiadny vplyv. 83 členov posádky sa ocitlo v bezvýchodiskovej situácii.

Američan bol 40 rokov v severokórejskom zajatí. Vo filmoch musel hrať kapitalistického zloducha

Všetci boli odvezení na pevninu a čakalo ich 335 dní pekla. Najprv boli ale so všetkou parádou predvedení  novinám v hlavnom meste Pchjongjangu ako vojnoví zločinci. Potom boli vhodení do studených ciel, kde boli prakticky denne bití a mučení. Mali tiež príšerný hlad, jedli hlavne kvaku a repu, občas aj nejakú mrňavý odpornú rybku. Podmienky k životu boli nepredstaviteľne ťažké.

Verejnosť v USA medzitým začala panikáriť. Američania do oblasti vypravili 25 vojnových lodí, aby demonštrovali silu a zatlačili na Severokórejčanov. Medzitým začalo intenzívne vyjednávanie. Severokórejčania požadovali od Američanov, aby verejne vyhlásili, že USS Pueblo narušilo ich výsostné vody, a ospravedlnili sa za špionáž. To bolo nesmierne ponižujúce. Vyjednávanie sa vlieklo mesiace a Američania dokonca začali zvažovať, že znovu napadnú celú Severnú Kóreu. Jadrová vojna bola na spadnutie.

Pri japonskej dedine sa objavili tri lode, v jednej boli mŕtvoly

Pchjongjang ale urobil šikovný ťah a celú posádku USS Puebla nechal hovoriť v televízii. Kapitán Bucher v prejave apeloval na amerického prezidenta Lyndona Johnsona, aby preboha už niečo pre jeho mužov urobil. Krátko na to Američania vydali potupné ospravedlňujúce vyhlásenie.

Posádka Puebla sa zmohla aj na svojrázne gesto odporu. Námorníci totiž zistili, že Severokórejčania nepoznajú význam zdvihnutého prostredníka, ktorý na Západe každý chápe ako „Naser si“. Začali preto toto gesto robiť na všetkých možných fotkách a záznamoch, aby ukázali, že ich veznitelia nezlomili.

Kedy sa dostali podobné fotky do USA, tak nad nimi samozrejme tlač i verejnosť plesala ako nad odvážnym činom svojich chlapcov. Lenže to už neuniklo Severokorejcom, ktorí pochopili, že ich vlastní zajatci zosmiešnili. Tomu, čo nasledovalo, sa potom hovorilo Pekelný týždeň. Boli to ostré výsluchy plné drastického mučenia. Až potom im veznitelia dali čisté oblečenie a posadili ich do autobusov, ktoré ich odviezli do demilitarizovanej zóny medzi Severnou a Južnou Kóreou. Tam ich prepustili a muži po svojich prešli po moste na druhú stranu. Ich utrpenie skončilo. Domov sa vrátili ako hrdinovia a všetci boli vyznamenaní vojnovými medailami.

Pre Ameriku bolo zadržanie lode USS Pueblo jedným z najviac ponižujúcich incidentov v histórii.

Kim si vymyslel zase novú štátnu funkciu