„Kroky k zvrchovanosti sa mali vykonať už v roku 1990. Ja sám som navrhol demokratizáciu federálnych pomerov a spôsob, ako môžme ďalej žiť v spoločnom štáte. Ten proces bol zamietnutý nielen na slovenskej, ale aj na českej strane,“ uviedol Mečiar v rozhovore pre TASR.
Podľa neho už v období pred jarnými voľbami v roku 1992 v českej verejnosti klesal záujem o udržanie federácie. „Pokiaľ viem, česká vláda ešte predtým prijala utajené materiály o rozdelení Československa,“ uviedol. „V Českej republike ešte predtým prebehli rokovania politických subjektov a občianske zhromaždenia a už v máji a júni sa preklopila verejná mienka v prospech samostatnosti,“ dodal.
Za rozdelenie boli podľa Mečiara už pred samotným vyhlásením zvrchovanosti všetky relevantné politické strany v Čechách, okrem Svobodovej komunistickej strany. „Všetci ľudia, ktorých som vtedy navštívil, mi nielen povedali, že sú za rozdelenie, ale tie slová zneli: děte, táhněte, ať jsou ty dráty nataženy, ať je s váma klid. Napríklad správanie vtedajšieho predsedu sociálnej demokracie bolo až vulgárne,“ uviedol.
Rozhovory, ktoré boli medzi Jánom Čarnogurským a Václavom Havlom, sa podľa Mečiara skončili krachom. „Tým, že zástancovia federácie boli tvrdo presvedčení, že Slovensko žiť samostatne nemôže, a tým, že strácali pôdu pod nohami, politicky i ekonomicky, vyhrocovali vnútorný konflikt,“ povedal. „Čas ale tento náš spor vyriešil, a dnes sú všetci, ktorí boli spočiatku proti za, dokonca niektorí chcú byť prezidenti toho nechceného štátu,“ konštatoval.
