Mnohí výhru označili za politicky motivovanú. Do istej miery favorizovaný ruský účastník Sergej Lazarev skončil v súťaži až tretí.
Jamala, ktorá je sama krymska Tatarka, v piesni s názvom 1944 pripomína deportáciu svojho ľudu sovietskymi úradmi za druhej svetovej vojny. Rusi, ktorých krajina anektovala Krym v marci 2014 a ktorá aj teraz tvrdo obmedzuje politickú činnosť Tatárov na polostrove, súťažnu skladbu odsúdili už pred sobotňajším finálovým večerom ako politicky angažovanú a proti účasti Ukrajiny v Eurovízii protestovali.
Stanovy súťaže zakazujú politizáciu vystúpenia. Podľa Reuters to nie je ale prvýkrát, čo hlasovanie v súťaži sprevádzajú politické spojenectvo. Aj v sobotu bolo zrejmé, že napríklad postsovietske štáty, až na Azerbajdžan a Bielorusko, stoja viac pri Ukrajine. Organizátor akcie, Európska vysielacia únia, ale zastáva názor, že pieseň neobsahuje politický prejav, ale politické fakty.
„Nie je to ukrajinská speváčka Jamala a jej pieseň 1944, kto vyhral Eurovíziu 2016. Je to politika, ktorá porazila umenie“, povedal ruským tlačovým agentúram podpredseda branného výboru hornej komory ruského parlamentu Franc Klincevič. Zároveň vyzval na bojkot budúceho ročníka Eurovízie, ktorý bude organizovať víťazná krajina, teda Ukrajina.
Jamala ešte pred vystúpením povedala, že keď vyhrá, bude to znamenať, že Európania sú pripravení počúvať o bolesti iných ľudí. Na námietky, že súťaž Eurovízia zakazuje vystúpenie politizovať, povedala, že jej pieseň o politike nie je. Porota s ňou súhlasila. „Ďakujem, Európa – a vitaj na Ukrajine,“ vykríkla Jamala po prevzatí ceny Eurovízie.
Pre predsedu zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konštantína Kosačova „prevážila geopolitika“. Podľa neho by víťazstvo v Eurovízii mohlo „dať krídla“ ukrajinskému vedeniu, a tým ohroziť náročný mierový proces na východnej Ukrajine. „Z tohto dôvodu Ukrajina tým stratila,“ napísal Kosačov na svojej facebookovej stránke. Dodal, že „to, čo Ukrajina životne potrebuje, je mier. Vyhrala ale vojnu“.
