Znásilnená a zmasakrovaná počas čiernej omše

619

Malý kokeršpaniel Yvonne O’Brienovej neprestával brechať od skorého rána. Sedel v malej záhradke a srdcervúco zavýjal. Z času na čas za rozbehol k domčeku v nádeji, že mu otvoria.

Hodiny sa míňali. Napoludnie slnko v malom kúpeľnom mestečku Alcudia na severe Malorky, hlavného ostrova Baleár, neľútostne pálilo. Obyvatelia a návštevníci ostrova sa stiahli z pláží do svojich príbytkov, zavreli okenice a čakali, až sa vzduch ochladí. Aj ulica, kde stál domček Yvonne O’Brienovej, bola pustá. Všade vládlo ticho, iba Yvonnin psík neprestajne zavýjal. Postupne to susedov začalo rozčuľovať. Čo sa robí? Ako to, že Yvonne opustila svojho psa? Tu, v tejto pokojnej štvrti sa všetci poznali a Yvonne O’Brienová, hoci nebola Španielka, sa výborne integrovala do nového prostredia, kam prišla pred tromi rokmi. V roku 1996 zakotvila v mestečku Alcudia.


Z čoho žila táto pekná 44-ročná žena? Všetci v štvrti vedeli, že odišla z rodného Anglicka po rozvode s Barrym O’Brienom, 55-ročným televíznym producentom, ktorý jej posielal vysoké výživné. Takisto všetci vedeli, že v Londýne nechala 14-ročného syna, ktorého súd zveril do opatery otcovi a ktorý jej zjavne veľmi chýbal. Nosila jeho fotografiu v kabelke a vo chvíľach smútku ju ukazovala každému, kto ho chcel vidieť. A takých chvíľ bolo neúrekom. Možno preto sa čoraz častejšie utiekala k alkoholu a pravidelne navštevovala niektorý z barov a nočných podnikov. V Alcudii všetci vedeli, že keď si vypije, stáva sa táto normálne milá, usmiata žena agresívnou.

Vedelo sa o nej, že mala viacero milencov

Po takýchto večeroch, keď zapíjala smútok, si domov často vodila mužov. Spravidla to boli mladí 25, 30-roční muži, s ktorými strávila zvyšok noci a ktorí od nej odchádzali až ráno. Vo štvrti, kde bývala, ju často vídali v spoločnosti neznámych mládencov. Okrem toho sa pravidelne schádzala s elegantným šesťdesiatročným Angličanom, ktorého susedia nazvali „ochrancom“. Chodil ju navštevovať v nádhernom Rollse.. Kto to bol? Ako sa volal? To nikto nevedel. Jediné, čo sa vedelo, bolo, že nežil na Malorke a chodil sem iba za mladou ženou. Zasýpal ju darčekmi, vodil ju do najlepších reštaurácií a zjavne si dobre rozumeli. Nikdy u nej nestrávil viac ako dva dni, potom odfrčal vo svojom Rollse rovno na letisko.
Aké putá spájali Yvonne s jej záhadným ochrancom? To nikto nevedel a Yvonne o ňom nikdy nehovorila. Jedno je isté: tento vzťah jej po jeho odchode nebránil opäť navštevovať bary a púšťať sa do ďalších dobrodružstiev.
Takmer celé popoludnie v sobotu 28. augusta strávila Yvonne na terase baru Escaproig a pila jednu whisky za druhou. Manželka majiteľa baru, Carmen, k nej niekoľkokrát prišla na pár slov. Poznala ju a mala ju rada. Medzi dvoma pohárikmi Yvonne viackrát opakovala:

„Potrebujem pomoc… Potrebujem pomoc….“

Pomoc pred čím, pred kým? Čo jej hrozí? Carmen sa však darmo vypytovala, Yvonne jej neodpovedala, iba zúfalo pozerala do svojho pohára.
„Večer,“ rozprávala Carmen neskôr, „som ju odviezla vo svojom aute domov. Už nevládala stáť na vlastných nohách.“
Popoludní, v nedeľu 29. augusta sa Yvonne opäť objavila v bare a usadila sa na terase. A opäť pila whisky, pohár za pohárom. Carmen si niekoľkokrát všimla, že Yvonne plače. No bar bol plný a Carmen mala plné ruky práce, takže nemala ani chvíľku, aby sa s ňou pozhovárala.
„Okolo piatej som vyšla na terasu, pozrieť sa, ako sa má, no už bola preč. Nikdy viac som ju nevidela….“

Ležala na zemi rozpáraná, s jedným prsníkom vytrhnutým…

Od tej chvíle bola existencia Angličanky zahalená totálnym tajomstvom. Kedy sa vrátila domov? Prišla sama? Nikto nevedel. Na druhý deň, v pondelok 30. augusta boli všetky okná i dvere jej domčeka hermeticky zavreté. Ešte čudnejšie však bolo, že jej kokeršpaniel, opustený v záhrade, zúfalo zavýjal po celý deň. Večer sa susedia nakoniec rozhodli zavolať na políciu. Bolo pol siedmej. O štvrť hodinu nato prišli vyšetrovatelia. Keď na zvonenie a búchanie nikto neodpovedal, rozhodli sa vylomiť dvere a vnikli do domu, netušiac, aký obraz sa naskytne ich očiam.
S prehliadkou boli rýchlo hotoví: malá obývačka, kuchyňa a ďalšia menšia izba. A práve tam našli mladú ženu úplne nahú, natiahnutú na zemi. Tvár mala fialovú od škrtenia, na hrdle obtočený elektrický kábel a dolná časť bola jedna rana. Koža z čeľuste a brady stiahnutá. Jeden prsník znetvorený a vytrhnutý z tela pomocou noža. Pri pitve zistili vyše štyridsať bodných rán. Okrem toho ju vrah rozpáral a vytrhol z jej tela časť vnútorností. Zbraň, ktorú použil, ešte trčala v slabine nešťastnice. Yvonnina poplašná pištoľ bola vrazená do jej prirodzenia ako paródia na posledný sex.
Na jednej zo stien namaľoval vrah krvou svojej obete tri slová: SEXO, (sex). PAZ (mier) AMOR (láska)“.
Kto mohol vykonať taký strašný čin? Muž, ktorého Yvonne poznala a s ktorým sa vrátila v ten večer domov? Náhodný návštevník, ktorý zazvonil pri jej dverách a ona ho nechala vojsť? Rozhodne to nebol žiadny tulák, ktorý sa k nej vlámal. Všetky okná boli zamrežované a dvere neboli vylomené.

Yvonne netušila, že padla do rúk maniaka

Teda kto? Muži z Guardia Civil (španielskej polície) sú dnes presvedčení, že vraha Yvonne dobre poznala a ako ukázala pitva, pred smrťou sa s ním milovala, netušiac, že sa oddáva maniakovi, ktorého sadistické sklony pohlavný styk rozdúchal…
Ďalší Yvonnini sexuálni partneri, ktorých v štvrti poznali, boli vypočutí, ale zbytočne. Všetci mali alibi. Teraz sa polícia snaží zistiť identitu tajomného šesťdesiatnika, ktorý pravidelne navštevoval Yvonne a parkoval pred jej domčekom. Kto ohrozoval jej život? Proti komu potrebovala „pomoc“, ako povedala Carmen? Keď polícia nájde odpovede na tieto otázky, nebude ťažké zistiť, kto ju zabil.

Prípad dodnes nebol vyriešený.

-hl-