Dnes pritom v stiesnených oblastiach na juhu Grónska rastú len štyri domorodé dreviny a tri štvrtiny územia sú pokryté pustým ľadom.
„Grónsko má potenciál stať sa omnoho zelenšiou krajínou,“ povedal vedúci vedec Jens-Christian Svenning z univerzity Aarhus v Dánsku liste the Guardian. „Pobrežné ihličnaté lesy, ktoré sú dnes na Aljaške a v západnej Kanade, by mohli prospievať aj v pomerne veľkej časti Grónska,“ dodal Svenning.
Podľa výskumu by sa mohol uchytiť predovšetkým smrek sitka a borovica pokrútená. S očakávaným otepľovaním krajiny však bude môcť na území Grónska prospievať väčšina zo 44 druhov drevín zo Severnej Ameriky a Európy.
Jedným z dôvodov, prečo je dnes v Grónsku nedostatok zelene, je veľmi pomalé rozširovanie lesov. Počítačové simulácie ukazujú, že by proces, kedy by sa pôvodné stromy samy rozšírili do všetkých oblastí, mohol trvať viac ako 2000 rokov. Práve meniaca sa klíma by sa však tento proces mohol výrazne urýchliť.
Zásadné druhy, ako napríklad arktická breza trpazličia, by mohla byť na konci storočia rozšírená na viac ako 400 000 km², teda územie veľkom skoro ako Švédsko.
