Moravský tréner v utorok v Bratislave absolvuje svoj prvý zraz národného tímu krajiny, ktorý ako kapitán viackrát viedol aj jeho zať Róbert Petrovický.
Fako prežíval sklamanie z vystúpenia domáceho výberu na jarných MS, v Bratislave priamo na štadióne. Podľa jeho slov nebol výber zámorského kormidelníka dobrým ťahom, pretože Hanlon nepoznal domáce pomery. „To sa nám nevydarilo, nebolo to šťastné. Podľa mňa Kanaďan nemôže poznať mentalitu našich hráčov. Nechcem však tvrdiť, že všetko zapríčinil on, pretože hrať musia hráči na ľade. Chlapci nechytili dobrú formu, neboli v takej pohode, aby na to mali,“ myslí si.
Fako ale tipuje, že Slovensko sa pod vedením nového kouča Vůjteka dokáže otriasť z neúspechu a opäť ukáže svoju kvalitu: „Som od neho síce starší, ale pamätám si ho ešte ako hokejistu, hrávali sme proti sebe. Keď sme mali vlani doškoľovanie trénerov, bol tam a rozprával nám svoje skúsenosti z Ruska, kde dlho trénoval a získal tam aj titul. Podľa mňa je to dobrý tréner, navyše je z Čiech, dokonca ‘Ostravák’, takže pozná našu mentalitu. Myslím si, že to nedopadne zle, len ho musia chlapci rešpektovať. Potom pôjde všetko hladko.“
Vůjtek bude mať ťažšiu situáciu ako jeho predchodca, pretože po uplynulých MS viacero skúsených hráčov oznámilo koniec reprezentačnej kariéry. „Myslím si, že ešte presvedčí aj tých starších hráčov. Ja som dokonca presviedčal Pavla Demitru, keď sa lúčil, aby ešte hral, aby tých mladších niečo naučil. No bohužiaľ – už sa tak nestane. Myslím si ale, že Vůjtek dá dohromady dobré mužstvo,“ dodal Fako.
Ďalšiu budúcnosť slovenského hokeja však už nevidí príliš ružovo a za hlavný problém označil to, čo chýba takmer všade – peniaze: „Je to otázka financií, to poviem otvorene. Ja som mal s Julom Černickým vlastnú hokejovú školu a pred dvoma rokmi sme ju museli zavrieť. Nedalo sa to utiahnuť, to sú veľmi veľké náklady na ľadovú plochu a rodičia to už nedokázali platiť. Navyše sme dostávali také zlé tréningové hodiny, okolo druhej-tretej, že to deti ledva stíhali zo školy do Dúbravky na štadión. Vtedy sa nový zimný štadión ešte iba staval.“
Aj keď v nedávnom období pribudli v hlavnom meste štyri ľadové plochy, situáciu to nevyrieši. „Chvalabohu, čím viac, tým lepšie. Ale stále ide aj o to, aby na to rodiny finančne mali. No a tie deti, ktoré tam prídu s otcom na Mercedese, alebo neviem čom, tak viac chce ten otec, ako samotné dieťa. Aj tam treba rozlišovať, či ten chlapec na to vôbec má,“ dodal.
Sám Fako začínal s hokejom pomerne neskoro, až v 15 rokoch, rýchlo sa však uchytil v československej reprezentácii a v roku 1960 sa dostal aj na zimnú olympiádu v Squaw Valley. Kým väčšina športovcov to považuje za vrchol kariéry, Fakovi zostali skôr smutné spomienky, do USA totiž cestoval ako náhradník: „Celý čas som bol v olympijskej dedine s mužstvom, ale bohužiaľ, nedostal som sa na ľadovú plochu. Celý turnaj som odsedel na striedačke a v hľadisku,“ uviedol a dodal, že to nebolo jediné olympijské sklamanie: „Pritom som mal ísť už na ZOH do Cortiny d’Ampezzo v roku 1956. Bol som aj na predolympijskom sústredení v Prahe, no poslali ma domov s tým, že som nemal v poriadku papiere, formality. Mal som ísť z Prahy domov a mali mi poslať telegram, aby som prišiel priamo do Cortiny. Na ten telegram čakám dodnes.“
