Ak milujte športovanie je to výborné. Naše telo sa rado hýbe. Cvičením zostávate vo forme a máte radi svoje telo. Pravidelný tréning…

Začiatky sú nenápadné. Môže to byť nespokojnosť so svojim telom, snaha schudnúť, alebo len skutočnosť, že návšteva fitness centra sa stala spoločenským štandardom. Je to skrátka “in“.

Závislosť na športe patrí medzi nelátkové závislosti a je pomenovaná ako bigarexia. Bigarektici sa zaoberajú neustále vážením a meraním objemu rôznych partií svojho tela. Ich sociálne vzťahy sa obmedzujú len na prostredie fitness centier.

Prečo sa tak stáva? Pri pohybe sa do krvi  uvoľňujú hormóny, ktoré vyvolávajú pocit šťastia. Telo sa adaptuje na záťaž a začne si ju vyžadovať. Športovanie sa môže prirovnať k dennej konzumácii čokolády. Ak ju telo nedostane, začne si ju vyžadovať. Budete nervózni a podráždení. Rovnako je to aj s cvičením. Na rozdiel od čokolády dostavujú sa  ďalšie aspekty: spoločenské uznanie, pekná postava a hormóny šťastia.

De la Torre (1995) popisuje, že cvičenie dokonca veľmi intenzívne môže prechádzať od zdravej a socializačnej aktivity až k aktivite patologickej závislosti. Popisuje tri cvičebné profily jedincov:

  • zdraví neurotici-  pre ktorých je cvičenie pozitívnym a trvalým obohatenim života
  • kompulzívni jedinci – pre ktorých je cvičenie ako spôsob uspokojovania ich kompulzívnych potrieb – cvičenie je precíznou rutinou s izolovanou štruktúrou, poskytuje im pocit kontroly a morálnej nadradenosti
  • závislí jedinci – cvičením regulujú afekty a vnútornú nerovnováhu a postupne sa stáva dominantou ich života.

Kedy môže ísť o závislosť.

Odpovedzte si na tieto otázky:

1. Cvičíte 7 dní v týždni niekoľko hodín denne?

2. Vaše myšlienky a rozhovory vediete len okolo športu a vlastného tela?

3. Užívate viac doplnkov na povzbudenie rastu svalovej hmoty než normálnej stravy?

4. Užívate aj zakázané látky?

5. Neodradí Vás  od návštevy fitness centra ani choroba alebo únava?

Pokiaľ ste si pravdivo odpovedali a  väčšina  odpovedí znela áno, tak zrejme môžete mať problém so závislosťou na cvičení. Ak Vás tieto diagnostické otázky dostatočne nepresvedčili, môžete vyskúšať ešte jeden trik,  dajte si jednoducho 7 dní pauzu. Ak je táto myšlienka pre Vás neznesiteľná a neviete si čo i len jeden deň prestaviť bez cvičenia, mali by ste vyhľadať odborníka.

Keď sa prekročia hranice

Rozdiel medzi klientmi, ktorí dokážu cvičiť 3 hodiny denne a medzi vrcholovými športovcami je, že títo majú kvalitný tím, ktorý sa o nich stará. Dbajú na regeneráciu, kompenzáciu cvičenia, výživu. Profesionálmi sú aj inštruktori vo fitness centrách. Starajú sa o regeneráciu a vedia relaxovať.

Ľudia závislí na cvičení športujú aj v čase, keď sú unavení alebo chorí. Pokiaľ sa takto dlhodobo organizmus zaťažuje môže to  viesť ku kolapsu. Sprievodnými znakmi môže byť patologická únava, bolesti kĺbov a svalov. Pokiaľ sa organizmus extrémne zaťažuje stráca chuť do jedla, pretože telo nedokáže naraz cvičiť a tráviť potravu.  Po čase sa môžu pripojiť poruchy spánku, svalová horúčka a nakoniec kolaps.

Všetko treba brať s mierou, teda aj cvičenie. Ak sa rozhliadnete okolo seba vidíte, že život funguje aj za stenami fitness centra a cvičenie sa dá skombinovať aj s kinom či návštevou múzea,  ale  bez činiek pod pazuchou.

Jana Sviteková