Maďarská vláda ale tento postup neprijme a správanie únijnej komisia nemieni tolerovať. Podľa televízie ATV to v Budapešti povedal minister riadiaci úrad vlády János Lázár.
Maďarsko tiež požaduje, Brusel do povinnej solidarity započítal čiastku 150 miliárd forintov (479 miliónov eur), ktorú vyžaduje ochrana maďarských hraníc, dodal Lázár.
„Povinnú solidaritu by bolo treba prispôsobiť kultúre každej krajiny a namiesto povinného prerozdelenia navrhuje maďarská vláda mechanizmus dobrovoľnosti. Znamená to, že utečencov treba držať mimo schengenského priestoru a jednotlivé členské štáty môžu rozhodnúť o tom, či ich potrebujú, alebo nie.“ zdôraznil Lázár.
Maďarsko už skôr uviedlo, že Európska únia nedokáže ochrániť svoje hranice, čím vysiela signál o svojej slabosti. To si migranti vykladajú ako pozvánku, povedal v maďarskej verejnoprávnej televízii M1 poradca predsedu maďarskej vlády pre vnútornú bezpečnosť György Bakondi.
„V rovine vyhlásení každý súhlasí s tým, že vonkajšie hranice Únie je treba chrániť. Ale v záujme ochrany sa prakticky nedeje nič,“ varuje poradca, ktorý v tejto veci vníma určitý rozpor medzi slovami a skutkami.
Podľa agentúry MTI Bakondi uviedol, že vzniklo niekoľko správnych nápadov aj rozhodnutí, veľakrát sa v nich ale objavil nejaký prvok, ktorý celý proces vrátil späť.
Ako príklad uviedol zriadenie 1500 člennej pobrežnej stráže. Nakoniec sa ale ukázalo, že z tohto počtu príslušníkov má za úlohu strážiť hranice len necelých 500. Tých tisíc má sedieť iba v kancelárii?
Maďarský premiér Viktor Orbán chcel za každú cenu odmietnuť kvóty Európskej komisie týkajúce sa počtu migrantov rozdelených medzi jednotlivé krajiny. V tom ho ale nepodporili občania a ani parlament.
Maďarský premiér inicioval referendum o kvótach, ktoré sa konalo 2. októbra. Platný hlas odovzdalo 41,32 percenta a proti kvótam sa vyjadrilo 98,36 percenta. Volebná účasť však bola nízka a Orbán preto presadzoval zmenu ústavy. Ani k tej ale nedošlo.