Na konci roka 1969 navštívil novinár Ray Connolly Johna Lennona. Muzikant bol spoločne s Yoko Ono ubytovaný v torontskom dome speváka Ronnieho Hawkinsa a v Kanade bol kvôli návšteve premiéra Pierrea Trudeau. Bez toho aby to žurnalista očakával, bolo mu vtedy oznámené veľké tajomstvo.

„Hneď po mojom príchode ma John poprosil, aby som ho s Yoko nasledoval do spálne. Tam mi s chichotáním len tak mimochodom oznámil zrušenie najpopulárnejšie kapely. ‘Opúšťam Beatles,’ povedal mi, kým si sušil mokré vlasy uterákom. Stratil som reč,“ spomína Ray Connolly v článku pre Daily Mail.Pokračuje: „Prečo by ktokoľvek príčetný ničil najúspešnejšie hudobné zoskupenie, ktoré svet kedy poznal? Nedávalo to zmysel. Ale nebol som len udivený. Bol som otrasený, pretože aj ja som bol fanúšikom Beatles.“

V rukách vtedy držal veľkého sólokapra. Mohol byť prvým novinárom, ktorý o rozpade najväčšej kapely vtedajšej doby povie svetu. A snáď by to aj urobil, nebyť Lennonovej poznámky: „Ale nikomu to nehovor.“ Jeho slová boli pre Connollyho posvätné.

Problémov medzi členmi si všimol už predtým. O niekoľko týždňov skôr sa v Apple Records konalo zasadnutie muzikantov s vedením, na ktorom panovala napätá atmosféra. Connolly o tom napísal článok, s nadpisom „Deň, kedy Beatles zomreli“. Netušil, ako veľmi sú jeho metaforické slová príhodné. Niekto to už ale vedel… V reakcii na text dostal novinár nasledujúci deň bielu ružu. Na kartičke stálo: „S láskou John a Yoko.“ Medzi riadkami mu hudobník oznamoval, že situáciu odtušil dobre.
Aj na onen deň si Lennon koniec koncov v Toronte spomenul. Connollymu osvetlil, že Paul vtedy navrhol, že by sa pre zlepšenie situácie mohli znovu vrátiť na cesty a koncertovať v malých kluboch. „Myslím, že si praštený. Odchádzam z The Beatles. Chcem sa rozviesť,“ odvetil mu vtedy John.

Keď v máji 1970 vyšiel singel Let It Be, do Connollyho rúk sa dostali utajené dokumenty. Podľa nich Paul McCartney už neplánoval nahrávať ďalšie skladby s The Beatles. A škandál bol na svete.

„Iné noviny porušili embargo a na prednú stranu si napísali: Paul opúšťa Beatles. Počas niekoľkých hodín sa z neho stal najviac nenávidený muž na svete. Bola to taká zlomyseľná irónia. Paul, beatlsák, ktorý ako jediný držal po smrti manažéra Briana Epsteina kapelu pohromade, bol teraz považovaný za príčinu jej skazy. Muselo vám ho byť ľúto.“ Spokojný nebol ani John. Novinárovi volal a pýtal sa ho, prečo nenapísali v decembri o ňom. To on chcel byť tým, kto opúšťa Beatles. „Povedal si mi, že to nikomu nemám hovoriť,“ namietol vtedy Connolly do telefónu. „To ty si novinár, Connolly, nie ja,“ odpovedal mu on.

Nešťastný McCartney si s ním potom dohovoril schôdzku. Do článku mu chcel všetky veci uviesť na pravú mieru. Žurnalista sa tak napríklad dozvedel, že v skutočnosti skupinu už skôr načas opustil Ringo aj George. Prvému vadili neustále rozpory, druhý sa zasa necítil dostatočne autorsky ocenený. Paul bol jediný, ktorý o odchode nikdy neuvažoval. Napriek tomu bol práve on v očiach verejnosti braný za zradcu.

The Beatles sa oficiálne rozpadli v roku 1970. Connolly patril vtedy k ľuďom, ktorých koniec formácie hlboko zasiahol. Z väčšieho rozhľadu po rokoch už ale chápe, že nebolo inej cesty.
„Keď som videl dokument The Beatles: Eight Days A Week, bol som šokovaný, ako sa z nadšených, drzých chalanov v roku 1963 zmenili v uťahané nešťastne ikony v roku 1969. Johnovi nebolo ani tridsať, ale vyzeral na štyridsať.“

Svoj článok uzatvára slovami: „Vraždou The Beatles na konci šesťdesiatych rokov ich John Lennon zamrazil v čase. Nikdy nás potom v budúcnosti nesklamali, čo by sa možno stalo, keby zostali spolu. Aj to je dôvod, prečo o nich ľudia stále točia filmy a píšu knižky. A prečo je ich hudba stále okolo nás.“

Posledný deň Johna Lennona