Naozajstný samopal alebo útočná puška sa ale na Západnom brehu Jordánu takmer nedá zohnať, príležitosti sa teda chopili tunajší remeselníci.
Kalašnikov, útočná puška M16 od americkej zbrojovky Colt, prípadne starší švédsky samopal Carl Gustav. Len niekoľko príkladov výzbroje, s ktorou by množstvo mladých Palestínčanov rada vyrazila vraždiť. Obvykle izraelských vojakov a policajtov na kontrolných stanovištiach, nezriedka však aj civilistov v židovských osadách rozosiatych po Západnom brehu Jordánu.
Mladí džihádisti – v očiach radu Palestínčanov mučeníci bojujúci proti okupantom a bezprávia – si však nič také nemôžu dovoliť.
S výnimkou miestnych bezpečnostných zložiek, ktoré prešli výcvikom pod vedením Američanov, totiž Izraelčania v ich rukách žiadne strelné zbrane nestrpia.
V príbytkoch Palestínčanov podnikajú pravidelné razie, pri ktorých zhabú napríklad aj historické lovecké pušky.
Keď už sa skutočná M16 dostane na čierny trh, podľa časopisu The Economist za ňu musí prípadný záujemca zaplatiť pokojne aj 15 tisíc dolárov – čo je v Predjordánsku dvojnásobok priemernej ročnej mzdy.
Odhodlaní „mučeníci“ preto najčastejšie do židovských osád a na vojenské stanovište vyrazí len s nožom. Práve tak vlani vyzeralo až 90 percent útokov. Napadnutie Izraelčania však so streľbou neváhajú, pokus o vraždu tak najčastejšie končia smrťou samotného útočníka.
