Vrahovia poznali presný chod redakcie, ale najprv ju hľadali na jej starej adrese, napísal Le Monde.
Martin Boudot podľa svojich slov najprv počul výstrely a potom krik. S kolegami utiekol na strechu budovy a nevedel, čo robiť. „Vedeli sme, že len kúsok od nás ležia obete, ale tiež tam mohli byť výbušniny alebo tretí útočník,“ popísal novinár stanici CNN.
Keď streľba prestala, zišli dolu do redakcie. Tam ležali ich mŕtvi kolegovia. „Bol to masaker. Stáli sme tam ako zombi. Len sme stáli, neschopní čokoľvek urobiť, „opísal Boudot.
„Schodisko bolo celé od krvi, videl som ťažko zranených ľudí,“ opísal CNN ďalší z preživších, Paul Moreira, ktorý mnohých zo zavraždených dobre poznal. „Vrátnik, ktorého som každý deň ráno stretal, taký nevrlý chlap, ktorého sme mali radi, ležal v kaluži krvi. Bol mŕtvy, „dodal Moreira. Ozbrojenci sa podľa neho chceli dostať dovnútra čo najrýchlejšie. Vrátnika zastrelili, než sa stihol chytiť kľučky.
Preživší novinári popísali vrahov ako profesionálov, ktorí vedeli presne, čo chcú urobiť. Vystupovali podľa nich rozhodne, vedeli zaobchádzať so zbraňami. Než zahájili streľbu, rozdelili skupinu zajatých na mužov a ženy. Rozhodne nestrieľali náhodne a na všetky. Ľudí sa pýtali na mená a potom ich zabíjali.
Výpoveď novinárov potvrdzuje predchádzajúce slová lekára, ktorý sa ako prvý dostal k zabitým a hovoril s tými, čo útok prežili.
„Stále sa pýtam, ako som mohol uniknúť“
Reportér Laurent Léger, ktorý prežil, však vo svojom svedectve pre rozhlasovú stanicu France Info tieto informácie nepotvrdil. „Stále sa pýtam, ako som mohol uniknúť. Strieľali bez rozdielu na všetky. Videl som jedného maskovaného strelca, veľa krvi, polku redakcie na zemi. Videl som hrôzu, „povedal Léger.
„Práve sme končili poradu, keď sme začuli nejaké výbuchy, potom sa otvorili dvere a dnu vrazil muž a kričal Alláhu akbar (Boh je veľký). Vyzeral ako člen GIGN alebo Raid (elitnej policajnej jednotky), bol v čiernom, v kukle, mal zbraň, ktorú držal oboma rukami a potom začal strieľať, zacítil sme prach. Vrhol som sa pod stôl v rohu a on ma nevidel, potom začali kolegovia padať, „dodal Léger. Všetko sa vraj zbehlo mimoriadne rýchlo.
„Videl som, že ostatní ležia na zemi, počul som detonácie a potom naraz všetko stíchlo,“ pokračoval Léger.
Povedal, že od roku 2006, kedy týždenník zverejnil karikatúry islamského proroka Mohameda, dostával najmä hlavný redaktor Stéphane Charbonnier, ktorý používal prezývku Charbo, mnoho vyhrážok. „Charbo sa cítil viac v nebezpečenstve než ostatné. My sme si to nepripúšťali, „priznal Léger.
Atentátnici nepoznali presnú adresu
Atentátnici na Charlie Hebdo podrobne poznali režim redakcie, ale nie jej presnú adresu. Týždenník sa vlani v júli presťahoval do jedenásteho parížskeho obvodu, redakcia nebola označená z bezpečnostných dôvodov a ľudia v susedstve boli požiadaní, aby o nej s nikým nehovorili.
Atentátnici podľa francúzskeho denníka Le Monde prišli najprv na ulici Nicolas Appert do domu číslo šesť, kde bol práve doručovateľ s doporučeným listom. Tam sídli audiovizuálne spoločnosť, atentátnici sa spýtali, kde je Charlie Hebdo, vystrelili do jedných dverí a vyšli von. Až potom vstúpili do domu číslo desať, v ktorom týždenník sídli od vlaňajšieho júla.
Zatiaľ ale nikto neobjasnil, ako je možné, že boli útočníci tak dobre oboznámení s prevádzkou redakcie a vstúpili dovnútra, keď sa konala porada a na mieste boli takmer všetci redaktori.
