Ide predovšetkým o jeho deravé hranice, nedokonalú azylovú politiku a preplnené imigračné centrá. Očakáva sa totiž príliv imigrantov z Macedónska a ďalších balkánskych krajín.
„Ak Chorvátsko nedokáže zvládnuť migrantov, ktorí prichádzajú z Balkánu, potom sa nevyporiada s európskymi azylovými nariadeniami, ktoré musí ako nový člen EÚ prijať,“ varoval tesne pred vstupom Chorvátska do EÚ Stefan Kessler z organizácie Jesuit Refugee Service (JRS).
V Bruseli sídliaca JRS predstavila koncom týždňa podrobnú správu o azylovej politike v balkánskom štáte, ktorý o nedeľnej polnoci rozšíril európskej dvadsaťsedmičky na číslo dvadsaťosem.
Podobnú správu priniesla aj medzinárodná organizácia Human Rights Watch, podľa ktorej sú chorvátske imigračný tábory už teraz preplnené, mnohokrát opustenými deťmi bez dozoru.
Situácia sa teraz môže ešte zhoršiť. Chorvátsko čoby ďalší člen EÚ môže byť pre mnohých lákavou destináciou. „Záhreb by mal prístup vnímať ako stimul na zlepšenie ochrany práv, skôr než signalizovať spomalenie,“ uviedol Hugh Williamson, riaditeľ pobočky HRW pre Európu a Strednú Áziu.
Podľa Európskej komisie však Chorvátsko spĺňa azylove štandardy dané Európskou úniou, hoci pripúšťa, že v „niektorých prípadoch by sa mohlo zlepšiť“.
Chorvátska centrá sú podľa JRS preplnená hlavne kvôli neefektívne azylový systém v Macedónsku. Zlé podmienky a násilia v tamojších imigračných táboroch nútia žiadateľa o azyl hľadať ochranu inde. Macedónsko neposkytla nikomu azyl od roku 2011, píše bruselský server EUObserver.
