„Navrhované nové úvery stále predpokladajú, že sa Grécko vráti na trh do roku 2014. To je však nepravdepodobné,“ uviedol pre spoločnosť IFR Markets nemenovaný expert na reštrukturalizáciu štátnych dlhov.
Európska únia (EÚ) v priebehu terajšej dlhovej krízy trvala na tom, že do júna 2013 nepríde k reštrukturalizácii gréckeho dlhu. To je dátum, dokedy mali Atény dostať kompletný objem peňazí zo záchranného úveru od EÚ a MMF. Do polovice 2013 má tiež fungovať Európsky fond finančnej stability (EFSF), ktorý potom nahradí stály Európsky stabilizačný mechanizmus ESM. ESM bude môcť na primárnych trhoch kupovať dlhopisy krajín eurozóny, ktoré budú mať problémy s likviditou.
Verejný dlh Grécka však v polovici roka 2013 podľa odhadov dosiahne 370 miliárd eur, čo bude okolo 170 % HDP krajiny. Polovica dlhu bude v rukách oficiálnych veriteľov, ako sú MMF, ECB a krajiny a inštitúcie EÚ.
Odborníci upozorňujú, že plánovaný druhý záchranný balík pre Grécko môže skomplikovať prípadnú reštrukturalizáciu z dôvodu predpokladaného zapojenia EFSF.
V čase, keď Grécko dostalo prvý záchranný balík, EFSF ešte neexistoval a väčšina peňazí pochádza z bilaterálnych úverov od krajín eurozóny a od MMF. EFSF by mal poskytnúť veľkú časť z ďalšej pomoci. Úver od MMF je tradične považovaný za imúnny voči reštrukturalizácii. A status prioritného veriteľa mal pôvodne mať aj ESM, nasledovník EFSF.
Aj keby to tak nebolo a ani úvery od členských krajín eurozóny by neboli považované za prioritné, poskytovatelia týchto pôžičiek nebudú ochotní k odpísaniu časti hodnoty nimi poskytnutého úveru (haircut).
Ak teda MMF aj ďalší oficiálni veritelia budú trvať na úplnom splatení nimi poskytnutých úverov, bude to znamenať, že náklady akejkoľvek reštrukturalizácie budú musieť znášať neoficiálni veritelia, ktorí vlastnia druhú polovicu gréckeho dlhu. To by mohlo v prípade, že Grécko bude potrebovať odpísať dve tretiny dlhu, úplne vymazať ich nároky.
Alternatívou by bolo zníženie hodnoty dlhov, ktoré vlastnia oficiálni veritelia, vrátane MMF. To by však vyvolalo protesty Japonska a USA, ktoré odmietajú túto možnosť. Ďalšou alternatívou je predĺženie splatnosti dlhu oficiálneho sektora až na 20 rokov. To samozrejme vylúči návrat Grécka na dlhopisový trh v strednodobom horizonte rovnako ako v prípade ostatných možností.
„Všetky tieto možnosti sú zlé,“ uviedol zdroj spoločnosti IFR. Výsledkom podľa neho môže byť to, že sa Grécko rozhodne pre platobnú neschopnosť ešte pred júnom 2013. Všetko bude závisieť od politickej situácie v krajine. „Politika je nepredvídateľná a môže sa veľmi rýchlo zmeniť.“ Dodal, že z tohto pohľadu sú terajšie rozhovory o gréckej privatizácii a presviedčaní majiteľov dlhopisov, aby predĺžili ich splatnosť, takmer komické.
