FINANCIE: Nadnárodné spoločnosti sa sťažujú v Bruseli na Maďarsko

Zahraničné materské podniky však nie sú až tak poddajné, 15 z nich sa spoločným listom obrátilo na Európsku komisiu (EK), aby dali najavo svoju nevôľu, informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság.
Zrejme už nemá význam viesť dialóg s maďarskou vládou. Svedčí o tom spoločný list zahraničných vlastníkov 15 veľkopodnikov v Maďarsku – medzi nimi sú významné nemecké a rakúske energetické a telekomunikačné spoločnosti, ktoré vyjadrili obavy kvôli niektorým krokom Maďarska v súvislosti s riešením hospodárskej krízy, uvádza denník.
List, ktorý v týchto dňoch zverejnila agentúra Reuters, podpísali okrem iných spoločnosti Aegon, Allianz, ING, RWE, EnBW, E.ON, Deustche Telekom a OMV.
V dokumente adresovanom predsedovi EK Joséovi Manuelovi Barrosovi šéfovia spoločností kritizujú, že maďarská vláda používa na vytvorenie rozpočtovej rovnováhy niektoré vybrané odvetvia. Podľa odhadov z nich až 80 percent je zahraničných. Neprospeje to investíciám, ale ani dôveryhodnosti maďarského kabinetu, konštatujú v liste.
Negatívne označili aj „ad hoc hospodárske opatrenia“ Orbánovej vlády, medzi nimi zmenu daňového systému. Predstavitelia spoločností dodávajú, že im je jasná situácia Maďarska, ako aj skutočnosť, že vláda musí vykázať vážne úspory. Nedokážu však prijať, že krízová daň sa dotýka sektorov, ktoré dokážu zareagovať iba obmedzene kvôli viazanosti ich infraštruktúry. Znamená to, že sa nemôžu jednoducho zobrať a odísť z Maďarska. Navyše, podľa nich retroaktivita sa jednoznačne a vážne prieči právnym normám únie.
Népszabadság pripomína, že vlani v novembri sa budapeštianski veľvyslanci Spojených štátov, Belgicka, Francúzska, Holandska, Japonska, Veľkej Británie, Nemecka, Nórska a Švajčiarska obrátili spoločným listom na vtedajšieho maďarského premiéra Gordona Bajnaiho, v ktorom upozornili na „netransparentné formy správania sa Maďarska“ z pohľadu zahraničných investorov.
Bez uvedenia bližších detailov naznačili kauzy okolo péčskej vodárenskej spoločnosti, komerčných rozhlasových staníc Sláger a Danubius a tendrov okolo budapeštianskeho diaľničného obchvatu M0.