Do silnejšej „super eurozóny“ by tak podľa predstáv Paríža a Berlína mali v prvom kole patriť Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko, zatiaľ čo Grécko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a dokonca aj Írsko by zostali vo väčšej skupine slabších štátov.
Podľa zdroja francúzski aj nemeckí vládni predstavitelia najskôr mesiace hľadali spôsob ako vylúčiť štáty so slabými hospodárskymi výsledkami z eurozóny, ale zistili, že to nie je uskutočniteľné. Teraz skúmajú „plán B“, teda rozdelenie eurozóny na dve úrovne. Jadrom problému totiž je, že silnejšie krajiny si už nebudú môcť dovoliť zachraňovať slabšie štáty a možno sa budú musieť od nich odčleniť. A jeden zo spôsobov ako zmierniť ťažkosti zadlžených členov eurozóny je urobiť práve takýto dramatický krok.
„Je to akt zúfalstva. Nediskutujú o ideálnom riešení, ale o menšom zle. Pomoc Grécku je relatívne lacná, ale Španielsko si nemôžu dovoliť ani nechať padnúť, ani zachrániť,“ pripomenul zdroj podľa ktorého pre vlády v Paríži a Berlíne je už politicky neúnosné vyvíjať tlak na svojich obyvateľov, aby z daní zachraňovali ďalší štát.
Pre Nemecko tak jednou z možností ako ochrániť bohatšie štáty a pomôcť zadlženým krajinám je vytvoriť v rámci menovej únie skupinu silnejších štátov s novou spoločnou menou. Staré euro by tak prudko oslabilo v porovnaní s novou menou, ale obe časti eurozóny – slabšia aj silnejšia – by boli chránené: silnejšie štáty pred dlhovou nákazou a slabšie by boli ušetrené vylúčenia a nútené kráčať svojou cestou.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová už musela zaplatiť vysokú politickú cenu za pomoc Grécku, keď v májových voľbách jej strana stratila väčšinu v hornej komore parlamentu.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy spočiatku touto myšlienkou nadšený nebol, ale vývoj situácie v Grécku a neskôr aj v Španielsku ho natoľko sklamal, že dovolil odborníkom, aby tieto návrhy skúmali.
„Dal by prednosť jednotnému euru, ale zmieril sa s tým, že ak budú Španielsko, Taliansko a Grécko ťahať spoločnú menu nadol, bude musieť s nimi uvoľniť väzby,“ dodal zdroj, podľa ktorého rozhodujúci okamih príde v septembri, keď Španielsko bude musieť zohnať zhruba 82 miliárd eur na refinancovanie svojich dlhov.
Ak sa mu nepodarí získať potrebné peniaze na trhoch, vyvolá to reakciu Nemecka a Francúzska, tvrdí zdroj. Upozorňuje, že vylúčenie niektorého zo štátov z eurozóny by spôsobilo pád celého regiónu, keďže banky na západe kontinentu sa priveľmi angažovali na juhu Európy.
„Dlhová kríza eurozóny potrvá ešte dlho. Nikto nevie odhadnúť, kedy sa skončí. Len jedna vec je istá – eurozóna sa zmení,“ domnieva sa vysokopostavený predstaviteľ Európskej únie.
VYBERÁME
NAJČÍTANEJŠIE
- Reklama -
