FINANCIE: Paul Krugman pokladá A. Webera na čele ECB za riziko pre euro

733

V rozhovore, ktorý poskytol nemeckému denníku Handelsbatt, konštatoval, že medzi prístupom k ekonomickým problémom v Spojených štátoch a v Európe ide o rozdiely, ktoré sú za hranicami ekonomického pohľadu, „skutočne asi ide o rozdiely v kultúre“. Nemci a Francúzi sa boja spadnúť čo i len do krátkodobého deficitu. Nenávidia uvoľnenú peňažnú politiku, chytajú sa každej zámienky, aby mohli byť proti nej. „My, Američania, sme celkom iní.“
      Z amerického pohľadu deficit štátneho rozpočtu do 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) nie je veľkým deficitom. „Radšej by sme ho videli vyšší. Nemám nijaký problém s tým, keď sa niekto s 5-% alebo 10-% schodkom pokúša vyrovnať rozpočet. Otázkou je len to, či sa má začať s tým vtedy, keď je hospodárstvo 7-8 percentuálnych bodov pod svojím normálnym vyťažením. Keď sa dostaneme zo súčasného depresívneho prepadu, rád budem fiškálnym jastrabom. Teraz nie je doba, v ktorej si treba robiť starosti s deficitmi.“
      Krugman polemizoval aj so stanoviskami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá v najnovšej správe navrhuje zvyšovať úroky, hoci deflácia je dnes väčším nebezpečenstvom než inflácia. „To je pomýlené,“ uviedol a dodal, že Európska centrálna banka (ECB) nedávno dokonca tvrdila, že reštriktívna fiškálna politika by podporovala hospodársky rast. Príklady, ktorými by to mohla ECB podoprieť, však nejestvujú.
      Tvrdí, že menová politika ECB by mala byť teraz pružnejšia a agresívnejšia. Za konzervatívnu peňažnú politiku je vinovatá nemecká citlivosť.
      Pokiaľ ide o schválenie prezidenta Nemeckej spolkovej banky Axela Webera za prezidenta ECB, Krugman povedal, že Webera osobne nepozná. Je však proti tomu, aby ECB nakupovala aj slabšie množstvá štátnych obligácií. Weber si robí starosti s infláciou v čase, keď nie je. „Radšej by som videl ako prezidenta ECB človeka, ktorý prikladá viac pozornosti nebezpečenstvu deflácie a riziku stagnácie,“ dodal Krugman.