Úlomky kostí, o ktorých sa Cirkev domnieva, že patrili jednému z dvanástich Kristových apoštolov a zároveň prvému pápežovi, sa na verejnosť dostali vôbec prvýkrát. Doteraz boli uložené v prísne stráženej súkromnej kaplnke, ktorá je súčasťou pápežskej rezidencie.
Pre ich prvé verejné odhalenie sa pápež František rozhodol pri príležitosti zavŕšenie Roku viery. Ten pripomínal päťdesiate výročie začatia druhého vatikánskeho koncilu. Obdobie, ktoré mali veriaci využiť k niektorému z osobných prejavov viery (napríklad účasti na náboženskej púti), končí práve v nedeľu.
Pozostatky boli takmer po dve tisícročia skryté pod bazilikou svätého Petra, našli sa až po roku 1939. Po sedemnástich rokoch v úrade vtedy zomrel pápež Pius XI., Ktorý si želal byť pochovaný vo vatikánskom podzemnom pohrebisku. Počas jeho prieskumu potom archeológovia narazili na rakvu s gréckym nápisom „Petros eni“, ktorý v preklade znamená „Tu je Peter“.
Doteraz nie je úplne isté, či nájdené úlomky kostí zabalené v purpurovej látke prvému pápežovi skutočne patrili. Pápež Pavol VI. roku 1968 vyhlásil, že „sa pozostatky podarilo identifikovať spôsobom, ktorý môžeme považovať za presvedčivý.“ Žiadny pontifikát však nikdy nevydal povolenie na odbornej expertíze pozostatkov. Jedným z dôvodov je podľa britského serveru The Guardian stará kliatba. Každého, kto naruší pokoj Petrových pozostatkov, má údajne postihnúť „to najhoršie možné nešťastie“.
Ako však upozorňuje analytik CNN John Allen, údajné pozostatky svätého Petra vyvolávajú vo veriacich úctu bez ohľadu na to, či je ich pôvod vedecky preukázaný. To isté platí aj u ďalších významných relikvií, ako je napríklad známe Turínske plátno, v ktorom malo byť podľa katolíkov zabalené telo Ježiša Krista.
