Frédéric Bourdin prezývaný Chameleon sa vydával za 500 rôznych ľudí

281

Frédéric Bourdin bol geniálny podvodník, ktorý sa dal na dráhu veľmi bizarného zločinu. Vydával sa za iných ľudí a ťažil z toho. Jeho najslávnejšie podvody sa týkali stratených detí. Vydával sa za nich, a tým otváral rany ich rodičov.

V roku 1994 sa stratil trinásťročný Nicolas Barclay, keď hral s kamarátmi basketbal v San Antoniu. V roku 1997 sa chlapec zrazu objavil s tým, že bol unesený do Španielska, ale podarilo sa mu utiecť. Napriek tomu, že Nicolas vyzeral inak, a vrátil sa mladík hovoril s francúzskym akcentom, rodina ho prijala ako strateného syna. Rodinu dojímal desivými historkami o pedofilnom gangu, ktorý ho nútil k prostitúcii. Boli to všetko výmysly a mladík nebol Barclay, ale Bourdin prezývaný Chameleon. A zďaleka to nebolo prvýkrát, čo vykonal podobnú vec. Dalo by sa povedať, že to bol vysoko profesionálny podvodník a zlodej identít.

Nicolas Barclay pred zmiznutím.

Päť mesiacov žil u rodiny Barclayeov v San Antoniu a možno by tam žil oveľa dlhšie, keby nezasiahol súkromný vyšetrovateľ, ktorý si všimol, že tvar uší Barclayeho bol úplne iný. Uši majú rovnaký tvar po celý život, nijako zvlášť sa nemenia. FBI tiež pojala podozrenie na základe informácií od súkromného detektíva. Bourdin bol ľahko odhalený na základe odtlačkov prstov. Bol obvinený z podvodu a dostal šesť rokov väzenia.

Frédéric Bourdin v čase keď sa vydával za Nicholasa Barclaye

Po prepustení v roku 2003 sa vrátil do Francúzska, kde sa v meste Grenoble vydával za Léo Balleye, štrnásťročného mladíka, ktorý tiež zmizol pred rokmi a nikto o ňom odvtedy nepočul. Tentoraz testy DNA odhalili pravdu rýchlejšie. Lenže Bourdin sa vlastne ničoho nedopustil a nebol ani obvinený. Presunul sa do Španielska, kde sa vydával za Rubena Sancheza Espinozu a tvrdil, že jeho matka zomrela pri bombových útokoch v Madride.

Aj v tomto prípade bol rýchlo odhalený a deportovaný späť do Francúzska. Ani tu neprestal a novo sa vydával za pätnásťročného Francisca Hernandeza-Fernandeza, sirotu, ktorého rodičia zomreli pri autonehode. Asi mesiac sa mu darilo úspešne vydávať sa za tohto chlapca. Potom si ale učiteľ v triede náhodou všimol reláciu, ktorú o Bourdinovi vysielala francúzska televízia. A pojal podozrenie, že Bourdina má vo svojej triede. Bourdinovi to tentoraz vynieslo štyri mesiace v kriminále.

Vyzeralo to na neuveriteľný prípad! „Osem rokov nezvestný“ chlapec utiekol únoscom a prihlásil sa na políciu

Otázkou je, prečo to celé Bourdin vlastne robil. Podľa psychológov hľadal lásku a chcel cítiť silné emócie, ktoré sa mu v jeho vlastnom detstve nedostávali. A kde môžu byť emócie silnejšie, ako keď sa rodičom vráti ich dlho stratený syn?

Bourdin ale nakoniec svojich aktivít zanechal, oženil sa a dnes má štyri deti. Pri jednom z rozhovorov pre médiá sa ho novinári pýtali, či je úloha otca a manžela len ďalší z jeho 500 identít. „Nie, to som skutočne ja,“ odpovedal im.

Podľa príbehu Bourdina a Barclaye natočil britský režisér Bart Laeyton v roku 2012 snímku Podvodník. A v diskusiách sa ľudia po zhliadnutí filmu stále znovu pýtajú, ako je možné, že rodičia Nicolasa Barclaye prijali niekoho takého, ako bol Bourdin. Predsa hovoril inak, ich synovi sa nepodobali, mal inú farbu očí. Odpoveď sa ponúka len jedna. Proste chceli veriť, že sa im syn vrátil.