Nielen v Afganistane, Pakistane, Nigérii, Mali, Somálsku, na Filipínach, v Alžírsku, Jemene, Kolumbii, Iraku – aby som vymenoval tie „nejprofláknutejšie“ – ale aj hocikde inde sa rozmohol nový nebezpečný biznis: únosy pre výkupné.
Biznis preto, že už nejde o ojedinelé javy, ale o desiatky, stovky prípadov ročne. Americké Národné centrum boja proti terorizmu spočítalo, že v roku 2010 uniesli „biznismeni so samopalmi“ 6 500 ľudí. Je zrejmé, že tisícky ďalších prípadov v rôznych kútoch sveta zostali neohlásené.
Iste, časť únosov je motivovaná politicky, činov, pri ktorých peniaze „figurujú až na prvom mieste“, ale rýchlo pribúda. V Ázii, v Latinskej Amerike, v Afrike aj na Blízkom východe.
Hocikde sa z toho stal svojrázny „šport“. Potrebuješ peniaze? Choď a unesie si svojho zapadniara.
Takto uvažujú nudící sa „strýkovia“ kdesi v púšti, špecializované gangy aj veľké teroristické organizácie typu al-Káidy a Talibanu.
Smutné konštatovanie, ale čo proti tomu robiť? Vlády sa rozchádzajú v postojoch k vyplácania výkupného a rýchlo sa rozrastá aj súkromný sektor s vlastnými pravidlami. Práve roztrieštený prístup k únosom podkopáva snahy o ich odstránenie. Ťažké býva zaplatiť, ešte ťažšie nedať ozbrojenému vydriduchovi, čo si žiada. V mnohých prípadoch je to totiž rovnaké ako priložiť obete pištoľ k hlave.
Dvoma mladým Slovenkám uneseného minulý týždeň v pakistanskom Balúčistane sa podobné úvahy teraz zrejme naháňa hlavou. V ich prípade nezostáva než dúfať, že ide naozaj o „biznis“ – potom majú veľkú šancu vyviaznuť v zdraví.
A politici? Tí by mali urýchlene začať hľadať odpoveď na otázku, ako sa s novou módou celosvetovo vysporiadať. Inak sa nám svet zase rýchlo zmenší.
