Výsledok minského samitu o situácii na Ukrajine znamená pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú doteraz najväčšiu porážku, napísal spravodajský web časopisu Der Spiegel.
Úsilie o zachovanie mieru v Európe a o víťazstve rozumu bolo vraj zbytočné.
Za víťaza sa naopak môže považovať Vladimir Putin. Podľa denníka Die Welt pomohla Merkelová Rusku krízu na Ukrajine „zamraziť“. Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung sa jej a francúzskemu prezidentovi ale podarilo dosiahnuť všetko, čo bolo možné. Skepsa je však na mieste.
Hoci kancelárka po rokovaniach v Minsku hovorila o „záblesku nádeje“, vystihuje súčasnú situáciu na Ukrajine len jediné slovo: beznádej, píše Der Spiegel. Merkelovej Ukrajinská politika dneškom stroskotala. Málokedy precenila svoje sily tak ako počas tejto krízy. Merkelová nedokázala totiž donútiť Američanov ani Rusov, aby sa vzdali svojej „koristi“, a výsledkom je rozdelená krajina. Zodpovednosť ale vraj nesú aj sami Ukrajinci.
Zmena hraníc v Európe začala v Kosove
Nebezpečným poučením z ukrajinskej krízy je, že ani v Európe nie sú hranice večné, píše ďalej Der Spiegel v komentári. Ukrajina sa už nebude môcť ďalej rozhodovať, či bude smerovať na východ alebo na západ; rozhodnutie práve dnes padlo. Západ Ukrajiny sa stane „americkým protektorátom“, jej východná časť ruským. Ísť zlatou strednou cestou, teda vzdať sa vyhliadky členstva v Európskej únii a NATO, pred časom odmietli sami Ukrajinci.
Za jednoznačného víťaza minských rokovaní možno podľa Spiegelu považovať ruského prezidenta Vladimira Putina. Strach o mier v Európe ale dneškom zďaleka nekončí. Ak Rusko či separatisti na východe Ukrajiny dohody porušia, ostávajú Západu už len dve možnosti: podvoliť sa Putinovi alebo pritvrdiť, uvádza Der Spiegel.
Podľa komentára uverejnenom na webe denníka Die Welt spočíva kancelárkina slabina v tom, že má tendenciu „uložiť konflikty k ľadu“ a preceňuje „liečivú schopnosť času“. V Minsku Merkelová fungovala ako policajný psychologička pri pokuse o záchranu rukojemníkov. Rusko, ktoré sa zbraňou v ruke pomyselných rukojemníkov držalo, nechcela zahnať do kúta. Tým ale Moskve umožnila získať aspoň časť Ukrajiny späť do svojej sféry vplyvu a ostatné povzbudila, aby podobným spôsobom vyvolávali konflikty a v pre seba výhodnom okamihu je „zmrazili“.
Tiež noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) hovoria o „zmrazenom konflikte“. Za opatrný optimizmus, ktorý Minský summit priniesol, ale nasadenie Angely Merkelovej stálo. Aj keď sa dosiahlo dohodu na úkor Kyjeva, zaslúži všetko, čo povedie k upokojeniu situácie, uznanie. Nie je to síce konečná mierová dohoda, čo Merkelová a Hollande z Minska prináša, ale je to dobrý začiatok, uzatvára komentár FAZ.
Francúzsko vidí dohodu ako vratkú
Najnovšie dohodu o prímerí na východe Ukrajiny, ktorú v bieloruskej metropole Minsku dnes ráno dohodli najvyšší predstavitelia Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, označili francúzske médiá napospol za neistú a vratkú. „Dohoda o Ukrajine, urevaná v bolestiach vo štvrtok 12. februára v Minsku, je nevyhnutne nedokonalá a krehká. Ale bez jej existencie bol ďalší vývoj známy už v predstihu. Pokračovanie takmer rok trvajúcej skryté vojny, vedenej Ruskom na Ukrajine, s jej dôsledkami v podobe každodenných tragédii: stále početnejších civilných obetí, zbúraných miest a pretrvávajúci toku utečencov,“ napísal na svojom serveri denník Le Monde.
„V tomto kontexte otázok toľko nebolo, či bolo možné dosiahnuť, spravodlivého ‘mieru, ale načrtnúť spôsob, ako obmedziť krviprelievania. Ruský prezident Vladimir Putin urobil len minimum: zaviazal sa, že sa bude usilovať o vytvorenie prímeria na východnej Ukrajine od nedele 15 februára,“ poznamenáva denník.
Denník Libération uvádza, že dohoda „otvára cestu k mieru, ale neodstraňuje všetky prekážky. Zabránilo sa najhoršiemu, teda úplnému neúspechu, ktorý by znamenal okamžitú eskalácii vojny na Ukrajine,“ uvádza sa v texte. Ide ale podľa neho o vratkú dohodu. Libération pripomína precedens v podobe dohody o prímerí medzi Ruskom a Gruzínskom po vojne z roku 2008, ktorá nebola splnená celá, pretože Tbilisi stále nemá kontrolu nad štvrtinou gruzínskeho územia.
