Návrhy, ktoré povedú k „historickým“ zmenám ústavy, zabezpečia podľa kráľa „lepšiu rovnováhu“ medzi zákonodarnou a výkonnou mocou a sú základom pre širšiu účasť verejnosti na moci. Okrem iného sa počíta so zriadením ústavného súdu a nezávislej volebnej komisie.
„Jordánsko stojí na prahu novej éry, v ktorej krajina vykročí do budúcnosti s víziou sociálnych a politických reforiem, založených na širšej spoluúčasti obyvateľov a deľbe moci,“ povedal Abdalláh po tom, čo si prevzal návrhy komisie.
Abdalláh II. ju vymenoval v apríli počas protestov v Jordánsku, ktoré boli inšpirované nepokojmi, vedúcimi k pádu režimov v Tunisku a Egypte.
Niektorí prodemokratické skupiny požadovali obmedzenie moci kráľa, najmä v oblasti menovania premiéra, a premenu krajiny na konštitučnú monarchiu.
Výbor navrhol celkom 42 pozmeňujúcich návrhov k ústave. Okrem iného by mali vojenské súdy v budúcnosti prerokúvať iba prípady terorizmu a špionáže, nie ako doteraz aj obvinenia z finančných podvodov a korupcie. Kľúčovú požiadavku demonštrantov na slobodnú a všeobecnú voľbu predsedu vlády však reformné návrhy nezohľadňujú, no zdroj z prostredia vlády uviedol, že sa o nej bude diskutovať neskôr.
Pred kráľovským palácom v Ammáne protestovalo asi 200 ľudí proti návrhu reformy, ktorý je podľa ich názoru nedostatočný. „Tieto zmeny sú nedostatočné. Povedali sme, že premiéra si chceme vybrať sami,“ citovala agentúra AP jedného z demonštrantov.
Podľa návrhu výboru kráľ naďalej menuje predsedu vlády a kabinetu zostáva právo rozpustiť parlament. Vláda však už nebude môcť vydávať mimoriadne nariadenia bez súhlasu parlamentu. Ministri budú musieť v prípade rozpustenia parlamentu odstúpiť do jedného týždňa.
