Ruský prezidentský vyslanec pre medzinárodnú kultúrnu spoluprácu Michail Švydkoj povedal, že zbierka umeleckohistorických predmetov s názvom „Krym: Zlato a tajomstvá Čierneho mora“, ktorá je do 18. mája vystavená v Múzeu Allarda Piersona v holandskom Amsterdame, sa musí vrátiť na Krym.
Súbor skýtskeho zlata pochádzajúceho z krymských múzeí bol zapožičaný na putovnú výstavu po Európe ešte predtým, ako sa Krym opätovne pripojil k Ruskej federácii.
Kým múzeum zvažuje, komu zbierku vráti po skončení výstavy, hlavné muzeálne inštitúcie v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska vyjadrili ochotu uchovať zlato vo svojich expozičných priestoroch.
„Tieto predmety by sa mali vrátiť na Krym. Predpokladám však veľké problémy právneho charakteru. Amsterdamské múzeum podpísalo záruku o vrátení zbierky nielen do krymských múzeí, ktoré dnes už patria Rusku, ale aj do múzeí na Ukrajine. Vyvstáva tu teda právny konflikt a situácia je vážna,“ poznamenal Švydkoj.
Zatiaľ môže zostať aj na Západe
Zbierka môže teoreticky zostať i naďalej na Západe.
Hovorca Amsterdamskej univerzity, pod správu ktorej múzeum patrí, pre ITAR-TASS povedal, že ešte nebolo rozhodnuté, komu sa skýtske zlato vráti.
Výstava, ktorú otvorili začiatkom februára, sprístupňuje artefakty pochádzajúce z piatich ukrajinských múzeí, pričom štyri z nich sú situované na území Krymu. Dohoda o výstave podpísali pred prevratom.
Podľa holandského múzea je veľmi dôležité, aby sa situácia vzhľadom na svoju komplikovanosť riešila citlivo. Prípad skúmajú právni poradcovia univerzity, stanovisko sa očakáva aj od rezortu zahraničných vecí.
Výstava zahŕňa archeologické nálezy vrátane vzácnych šperkov, zbraní a predmetov každodenného života, ktoré dokumentujú bohaté dejiny Krymského polostrova.
Skýti pochovávali vodcov s pokladom
Skýti v čase od 8. do 3. storočia pred našim letopočtom ovládali eurázijské stepi a vytvorili kultúru, životný štýl a spôsob boja, na ktoré ďalších dvetisíc rokov naväzovali ostatné kočovné etniká prichádzajúce z vnútra Ázie až do strednej Európy.
Antickí autori vrátane Hérodota Skýtov popisujú ako najspravodlivejší a najstatočnejší národ na svete, ktorých nedokázali poraziť ani Peržania a Alexander Macedónsky.
Veľký záujem o Skýtov sa začal po tom, ako archeológovia objavili bohaté zlaté poklady, ktoré so svojimi vládcami pochovali do mohutných mohylových hrobov zvaných kurgany.
Skýtsky vplyv však siahal výrazne ďalej, niekoľko storočí sa prejavoval aj na území Karpatskej kotliny. Vrátane dnešného Slovenska, kde sa pamiatky skýtskej kultúry našli napríklad v Chotíne, Senci, Modranoch či Rimavskej Sobote.
Archeológovia a historici sa sporia o to, či išlo naozaj priamu o prítomnosť Skýtov na našom území, alebo tunajšie obyvateľstvo len z východu prevzalo prvky skýtskej kultúry. V prvom prípade by boli Skýti najstaršou skupinou s vlastným etnickým názvom, ktorá žila na území dnešného Slovenska. Dokonca ešte pred Keltmi.
