Lenže Rusko hovorí: žiadny takýto obchod sme počas nedávnej návštevy čínskeho prezidenta v Moskve neuzavreli.
O uzavretí obchodu pôvodne informovala čínska štátna televízia CCTV. Ak by k predaju dvadsiatimštyrom stíhačiek Su-35 a štyroch ponoriek došlo, bol by to najväčší kontrakt medzi Ruskom a Čínou za posledných desať rokov.
Dohoda bola údajne podpísaná ešte pred návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve koncom minulého týždňa.
Samotná správa rozvírila dohady, čo ďalšieho by Peking mohol chcieť kúpiť: protiraketove batérie
S-400, letecké motory Saturn, ťažké transportné lietadlá Il-76, tankovacie lietadlá …
„Kontrakt desaťročia“ je možno komplikovanejší, než sa z agentúrnych správ zdá. Server Defensenews.com píše, že počas návštevy čínskeho prezidenta v Moskve na debatu o vojenskej a technickej spolupráci reč neprišla.
„Kremeľ oficiálne popiera, že by počas návštevy čínskeho prezidenta došlo hoci len na diskutovanie o zbrojných obchodoch,“ povedal serveru Vasilij Kašin, ktorý sa v mimovládnom Centre pre analýzu stratégií a technológií, so sídlom v Moskve, zameriava práve na čínsku armádu.
„V rusko-čínskych vzťahoch sa konkrétne zbrojne obchody na úrovni vrcholných štátnikov prakticky neodohrávajú,“ dodal. Tiež list South China Morning Post tvrdí, že obe strany uzavreli len rámcovú dohodu, nie finálny kontrakt. A aby toho nebolo málo, vlani v marci zase o predaji stíhačiek špekulovali ruské médiá a Čína správu vyvrátila.
