Všetci, ktorí ho dostali v prvých piatich dňoch nákazy, prežili. Zomreli iba dvaja chorí, ktorí medikament dostali neskôr.
Doktor Gobee Logan sa inšpiroval v odbornom časopise, ktorý ebolu porovnával práve s vírusom HIV. Oba vírusy sa v ľudskom tele podobne replikujú. Najprv lekár skúšal podať pacientom látku acyklovir, ale tá sa ukázala ako neefektívna. Na zdravotníkovi, ktorý sa nakazil ebolou, vyskúšal látku lamivudine. Do dvoch dní videl príznaky uzdravovania a zdravotník prežil.
Celkom lekár podal lamivudine pätnástich pacientom na vidieku Libérie, kde pracuje. Trinásť z nich prežilo. Pritom v západnej Afrike úmrtnosť ľudí nakazených ebolou dosahuje 50 percent. Môže sa však vyšplhať až na 90 percent.
„Bolelo ma brucho, cítila som sa slabá, zvracala som,“ popisovala priebeh choroby dvadsaťtriročná Elizabeth Kundu. „Dali mi liek a teraz sa cítim dobre, môžem jesť,“ doplnila. Mladá žena a ďalších dvanásť vyliečených pacientov dostalo liek v prvých piatich dňoch, kedy ich krvácajúca horúčka zasiahla.
„Som si istý, že keď ho pacienti dostanú včas, liek môže pomôcť,“ povedal Logan americkej stanici CNN. Lekár si uvedomuje, že lamivudine môže spôsobiť problémy s pečeňou a existujú ďalšie riziká spojené s jeho užívaním, však tvrdí, že sú zanedbateľné v porovnaní s rizikom eboly.
Zároveň vie, že odborná verejnosť jeho liečbu nebude považovať za vierohodnú, pretože ju nedokázal na skutočnéj štúdií, ktorá by musela zahŕňať viac pacientov. „Náš ľud umiera a baviť sa o štúdií nemá význam. Som lekár a robím, čo môžem, aby som zachránil ľudské životy, „upozorňuje.
Doktor Anthony Fauci, riaditeľ amerického Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby povedal CNN, že Loganov prístup má teoreticky určitý význam. Lamivudine totiž patrí do skupiny liekov, z ktorých niektoré boli na liečbu eboly testované.
