Múzeum podľa nich dokonca vydalo inštrukcie pre lovcov, ktorí sa legendárnu lochnessku chystali skoliť. Škóti však „svoju“ príšeru hodlali brániť.
Príšera bola v škótskom jazere prvýkrát spozorovaná v roku 1933. Už o rok neskôr sa britské múzea prela o jej osude, píše The Independent.
„Ak by ste sa ocitli v dosahu, netvory ‘, dúfam, že vás humanitárne pohnútky neodradia od toho, aby ste ju na mieste zastrelili a mršinu nám zaslali, poštovné uhradíme,“ vyzval lovca anonymný zamestnanec Přírodopisného múzea. „Veľmi by sme uvítali aj plutvu, čeľusť či zub,“ dodal.
Škóti – alebo prinajmenšom Kráľovské škótske múzeum v Edinburghu (RSM) – avšak nesúhlasili s tým, že by slávna „Nessie“ mala skončiť v Londýne.
„RSM by malo mať prednostné právo na, príšeru ‘, ak by bola k dispozícii jej zdochliny,“ napísalo múzeum sirovi Godfreymu Collinsovci, vtedajšiemu ministrovi pre Škótsko. „Monštrum by nemala spočinúť v Anglicku,“ píše sa v dokumente, ktorý vo svojej novej knihe zverejnil David Clarke zo Sheffieldskej univerzity.
Kým Londýn usiloval o jej záhubu, Škóti chceli svoju príšeru chrániť. Diskutovalo sa dokonca o špeciálnom zákone, ktorý by lov lochnessky zakázal.
„V tridsiatych rokoch sa netvora stala dôležitým symbolom pre škótske nacionalistami, ktorí chceli, aby ju pred lovcami ochránili policajti,“ citoval Clarkeho denník Yorshire Post. „Mnoho vplyvných ľudí, vrátane poslancov a prírodovedcov, akým bol sir Peter Scott, verilo v existenciu Nessie,“ dodal autor knihy o nadprirodzených javoch Británie.
