Múzeum si zapožičalo z Krymu zlatú zbierku. Teraz nevie, komu ju vrátiť

645

Vedenie múzea teraz netuší, komu má vlastne vzácne exponáty vrátiť.

Zbierka historických predmetov nazvaná Krym: Zlato a tajomstvo Čierneho mora, ktorá obsahuje nálezy staré aj niekoľko tisícročí, sa ocitla v legislatívnom vákuu.

Holanďania si totiž zapožičali zlaté exponáty z piatich múzeí, z ktorých štyri ležia na Kryme, a podpísali zmluvy s Ukrajinou. Po vojenskej invázii a politickom prevrate už však múzea na ukrajinskom polostrove kontroluje Rusko.

Artefakty si teraz nárokujú oba štáty. „Tieto predmety by sa mali vrátiť na Krym,“ povedal ruskej agentúre ITAR – TASS prezidentský vyslanec pre medzinárodnú kultúrnu spoluprácu Michail Švydkoj. „Predpokladám však veľké problémy právneho charakteru. Amsterdamske múzeum podpísalo záruku o vrátenie zbierky nielen do krymských múzeí, ktoré dnes už patria Rusku, ale aj do múzeí na Ukrajine.“

Výstava, ktorá bola predĺžená až do augusta, ukazuje, ako sa územie Krymu vyvíjalo od osídlenia Rieky v 7. storočia pred naším letopočtom cez obdobie, kedy Krymu vládli napríklad Skýti, Góti či Huni. K videniu sú aj mimoriadne vzácne predmety vrátane zlatých šperkov, helm či bohato zdobených zbraní.

Teoreticky sa môže aj stať, že zbierka zostane v Európe. Napriek tomu, že ruské médiá už špekulujú, aké ruské múzea by mohli kolekciu prijať. „Múzeum Allarda Piersona považuje za nadmieru dôležité, aby sa tomuto prípadu venovala náležitá starostlivosť,“ povedal hovorca múzea v Amsterdame servera The Art Newspaper. „Vzhľadom na zložitosť celéj témy riešime vrátenie exponátov spoločne s našimi právnikmi.“

Spornú záležitosť už dokonca prejednáva aj holandské ministerstvo zahraničia. Exponáty totiž nie je možné vrátiť Krymu a Ukrajine zároveň, ako bolo pôvodne dohodnuté. Hoci medzinárodné spoločenstvo vrátane Holandska ruskú anexii neuznáva, nie je pochýb o tom, že polostrov už je pod plnou kontrolou Moskvy.