Nemci našli 1 500 obrazov ulúpených nacistami, doma ich ukrýval penzista

513

Medzi plátnami nechýbali diela Pabla Picassa, Henriho Matissa, Marka Chagalla, Paula Klee či Oskara Kokoschku, napísal nemecký týždenník Focus, ktorý nález označil za „senzačný“.

Podľa Focusu colníci obrazy našli už v roku 2011 a úrady o tom doposiaľ neinformovali. Umelecké skvosty patrili buď židovským zberateľom alebo ich nacisti majiteľom zabavili ako „zvrhlé umenie“. Týmto termínom totalitný režim označoval umelecké diela, ktorá propaganda považovala za „nenemecké“ či „degenerované“ – išlo predovšetkým o tvorbu avantgardných umelcov.

Cena znovunalezených diel sa odhaduje na miliardu eur, poznamenala agentúra AFP.

Colníci sa na stopu umeleckého pokladu dostali vďaka náhodnej kontrole. Pred tromi rokmi preverovali dnes osemdesiatdvaročného Cornelius Gurlitt kvôli hotovosti, s ktorou sa vracal po návšteve Švajčiarska. Pátranie ich potom priviedlo do bytu v mníchovskej štvrti Schwabing, kde obrazy našli.

Diela zrejme v 30. a 40. rokoch minulého storočia skúpil Gurlittov otec Hildebrand, ktorý obchodoval s umením. Ďalšie polstoročie potom rodina obrazy skladovala v tmavom byte a kunsthistorici diela považovali za stratené. Gurlitt podľa Focusu v minulosti niektoré obrazy predal, aby mal na živobytie.

Gurlitt mal podľa AFP v Hitlerovej „tretej ríši“ spočiatku problémy kvôli židovskej babičke, ale neskôr sa stal pre nacistických hodnostárov nepostrádateľným kvôli svojim stykom a obrovským znalostiam umenia. Minister propagandy Joseph Goebbels ho poveril predajom diel „zdegenerované umenie“ z nemeckých múzeí do cudziny. Po vojne sa obhajoval židovskými predkami a tvrdil, že pomáhal prenasledovaným Židom a umelcom tým, že ich diela kupoval.

Súbor obrazov teraz skúmajú odborníci a snažia sa zistiť viac o ich pôvode. Asi tri stovky obrazov údajne pochádzajú z výstavy „zvrhlého umenia“, ďalších 200 figuruje na zoznamoch hľadaných umeleckých diel.