Fotografie taliansko-britského umelca Feliceho Beata nás unášajú do Japonska druhej polovice devätnásteho storočia. Zachytáva na nich bojovníkov v zbroji, zápasníkov, ľadovo krásne ženy z vyšších tried, ale aj robotníkov a sluhov.
Snímky vznikli samozrejme ako čiernobiele, farby im vdýchli ruky zručných dokreslovačov.
Pre výtvarného umelca to vtedy bola vítaná alternatíva zárobku, o ktorý prišli, keď ich z trhu vytlačili práve fotografie.
Hociktorý dotiahli vyfarbovaním fotografií k umeleckej dokonalosti.
Ktorý fotograf ich služby využil v Japonsku prvýkrát, sa nevie s istotou. Najviac je však ručné vyfarbovanie fotografií spojené s prácou Feliceho Beata.
Práve on sa zaslúžil o popularizáciu tejto techniky v období Meidži, teda v rokoch 1868 až 1912.
Beato sa pôvodne v roku 1860 dostal s britskou armádou do Číny, ale o tri roky neskôr si už so spoločníkom otvára ateliér v Jokohame.
V Japonsku zostáva až do roku 1877 a ťaží z neobvyklej miery slobody cestovať po krajine, ktorú mu šogunát priznal. Jeho snímky bojovníkov sú pôsobivé.
Beatove fotografie sú zakliate v histórii, vracajú nás proti prúdu času. Uviazli v pózach, zvykoch a situáciách ľudí minulosti.
Iné sú nadčasové, napríklad tieto mladé ženy by mohli sedieť v akejkoľvek dievčenskej izbičke. Ešte upraviť vlasy k dokonalosti, než si vyjdeme von.
Beato často nazeral do životov vyšších tried, jeho fotografie však ukazujú aj zvyšok japonskej spoločnosti.
Diváka zavedú do vtedajších obchodov, chrámov, domov i lesov.
Na všetkých snímkach však musíme obdivovať trpezlivú a precíznu ruku umelca, ktorý dával fotografim farby.