Poviedka – Pečeň a srdce

1406

Stredy ťahajú od pol ôsmej do pol ôsmej. Štvorhodinové voľno vypĺňajú dodatočným štúdiom biochémie na druhom poschodí pri učebni mikrobiológie. Večer si právoplatne nárokujú odpočinok.
Sedem dvadsaťpäť neúspešne pozívajú vyučujúceho na pivo, sedem tridsaťtri stoja pri pulte s objednávkou. Ak má krátky týždeň ich obľúbená čašníčka, chvíľu tam postoja a zodpovedajú jej otázky. Flirtovať nezvykne, za to odpisy jej idú.
Atila – vodca slovenskej gramatiky – sa dnes vymyká zo svojho obvyklého depresívneho prístupu k životu ako takému. Deň bol mimoriadne plodný. S minimálnym úsilím pochopili viac než obvykle a v krčme sa zase raz stretli vo väčšom počte. I keď s kolegom F. preferujú posedenie s výmenou názorov pred akciou v študentskom pube, týchto šesť zhrnutých ľudí pri štvormiestnom stole mieri svoje myšlienky do centra; téma je jednotná, smiech sa šíri cirkulárne.
„Ešte jedno kábéčko vás požiadame,“ kolega F. zodvihne ruku, milá čašníčka mu zamáva späť a pokračuje ďalej s nápojmi. Možno nie je pred Kristovými rokmi, ale s tou trochou mejkapu a sálavou láskavosťou by stála za hriech.
Obvykle mu stačí len ukázať na prázdny pohár, ale už ho udrelo do hlavy. A odkedy sú považovaný za štamgastov, doberá si ho ešte ostrejšie, než by čakal od známych.
Víla nahradí prázdne sklo dvomi karpatskými a podelenou malou kofolou. Prišla skôr, než by dokončili prvý bod večernej polemiky.
„Pre mňa už nie,“ Atila pokrúti hlavou.
„Jáj áno…“ opraví sa kolega F., keď je už neskoro. „Pre neho už nie,“ prejavuje svoju nespokojnosť. „Ide za ženou pre dobré body.“
Čašníčka zvraští obočie.
„Totižto v mladom manželstve,“ vysvetľuje F., „je meškanie z hormonálneho hľadiska ženy považované za zlyhanie.
K zvraštenému obočiu sa pridajú podráždene našpúlené pery.
„Kolega bol na prednáške,“ vysvetlí Atila. O ženskom hormonálnom hľadisku počúva po šiestykrát.
Obočie sa upokojí a uznanlivo prikývne. So záujmom čaká na pokračovanie.
„Ak muž prehlási, že príde o určitej hodine a nakoniec mešká povedzme tri hodiny, žena je v strese,“ prízvukuje, nech sa nemusí pozastavovať nad biochemickým aspektom spoločensky zovšeobecneným termínom.
Termín podložený silnou gestikuláciou je povedzme pochopený.
„Ale ak muž povie, že príde na deviatu, a už je doma o šiestej, účinok je… opačný!“
Čašníčka skepticky pozrie na nástenné hodiny: „Nejako ste sa prepočítali, chlapci…“
Kolega F. mávne rukou: „On to už má tak nahnuté… Meškať hodinu znamená vrchol oddanosti.“
Kým si Atila prehodí sako cez plecia a pomalými pohybmi skontroluje peňaženku, mobil a kľúče, F. rozpovie príbeh tretiačky Michaely a jej sladkého trasľavého hlasu počas snahy vyhnúť sa priamemu pozvaniu náčelníka gramatiky na akciu v pube pod intrákom. Najprv, samozrejme, súhlasil, užívajúc si jej chaotický prednes, nakoniec sa tam však neukázal; ako zistili neskôr, manželkina podpora v Atilovej socializácii nesiaha po socializáciu s peknými kolegyňami rovno pod plateným nocľahom.
„No tak ale to nebolo pekné, prisľúbiť a neprísť…“ konštatuje čašníčka L.
„Poslal som tu kolegu s ospravedlnením,“ vysvetlí, rozlúči sa a beží za ženou. Vo dverách mu krátko zazvoní telefón a skupinka za chrbtom sa hlasno rozosmeje.
„Tak ale je to úžasná žena, tá jeho,“ jeden z nich sa zastane jeho submisívneho počínania.

Prvých päť krokov je najťažších. Zodvihnúť ruku na pozdrav, otváranie dverí, posledný pohľad, registrácia sálavej nálady a ešte vyčkávanie na zelenú, kým by ešte vždy bol čas sa vrátiť. Vrátiť sa; otvoriť dvere, vkročiť dnu, byť zaregistrovaný, byť prijatý. Odložiť si aktovku, zhodiť sako a hlučne si objednať, nech zvyšok hostí vie, že sa oslavuje. Prvých päť krokov je najťažších.
Električka aj ďalšie dopravné prostriedky sú už len o čase. A tie po dostatočnom množstve tekutej instantnej zábavy ubehnú celkom rýchlo. Už si len vyčkať a zatiaľ pospomínať.
Sedem rokov lásky plnej finančných, kariérnych a ďalej i nenávistných dilem urýchlilo i spomalilo čas považovaný za spoločný. Vytvorila sa im hrošia koža, z ktorej sa im treba vyzliecť, ak sa poberajú do spoločnosti. Na druhej strane však chráni a obraňuje.
Destilátový dych ju nezaujíma. Neschopnosť zaspať, kým nie je doma, ju nezaujíma. Takisto ani hádky, ani krik či stres zo straty strechy nad hlavou. „Dostaň sa mi domov, nech už je to kdekoľvek podľa etapy nášho života. Nič iné od teba nechcem.“
Sedem rokov či sedemnásť, prvý nočný bozk je vždy úprimný. Objatie v žiare pouličných lámp je tuhé. Pohľad do očí snaživý, vykročenie neisté. Radosť úplná.
„Ako bolo?“
„F. je mierne zamilovaný, ale nechce si to priznať. S Metrosexuálom sme na počudovanie rozoberali vaginálnu flóru tej Prelietavej a Ďžali mal dnes ženské okuliare. Ten chlapík stojí za všetky peniaze,“ usmeje sa opito, predstavujúc si vyučujúceho mikrobiológie. Je úprimný, priateľský a mať ho za známeho stojí za zmienku.
„Doma mi porozprávaš detaily,“ pohladí ho po chrbte. „Sleduj, kam stúpaš,“ upozorní ho na obrubník.
Hoci sa mužnosť v dnešnej dobe necení, pre tých, ktorí si ju ešte vážia a dodržujú jej tradície, bude manželka vždy na prvom mieste. Ženy všeobecne hneď na treťom. Avšak nech už si tento muž myslí o svojich schopnostiach čokoľvek, nech už prenecháva na svoju milovanú koľkokoľvek povinností, ona vie veľmi dobre, že srdce nie je jediným miestom úprimnej lásky. Nadradeným, rozhodne nadradeným, ale nie jediným.
Srdcom milujeme tie pravé, tie, ktoré v nás dokážu rozpáliť vášeň pre zmenu sveta, pečeňou jeden druhého, pretože osve by sme boli stratení v množstve informácií.
Vyzlečie ho, uloží do postele a pripraví mu do peňaženky drobné. „Zajtra ho pozvi ty,“ zašepká mu na dobrú noc a nechá sa objať.

Z. H. Bukowsky