Prečo Sovieti prevádzali pokusy s Leninovým mozgom?

1632

Že sa v mauzóleu v Moskve nachádza telo nabalzamovaného Lenina, je všeobecne známy fakt. Ale že toto telo je trochu nekompletné, vie len málokto. Vodcovi boľševickej revolúcie totiž chýba mozog, a to doslova.

V roku 1925, krátko po Leninovej smrti, sovietske vedenie vybudovalo špeciálne zariadenie Institut mozku (Inštitút Mozga). Jeho jediným účelom bolo skúmať mozog významných osôb. Trochu to pripomína dnešných komiksových superhrdinov, avšak nevyberali sa svalovci, ale predovšetkým géniovia a myslitelia. Lekári chceli zistiť, čím sa ich mozgy odlišujú od bežnej populácie. Mali medzi nimi byť nielen politici, ale aj vedci, umelci a spisovatelia.

Okrem Lenina sa v nádobách s formaldehydom v archíve inštitútu nachádzali mozgy alebo ich časti takých kapacít, ako bol Maxim Gorkij, I. P. Pavlov, Andrej Sacharov alebo Konstantin Ciolkovski.

Celý projekt bol podporovaný z najvyšších miest. Všeobecne sa dúfalo, že lekári nájdu dôkazy o tom, že Leninov mozog je niečím zvláštny a mimoriadny. To by mohlo vrhnúť pozitívne svetlo na celé socialistické zriadenie ako také. A nielen to, možno by sa zistilo, aké predpoklady existujú pre vznik dokonalého sovietskeho človeka, akýsi bájny predobraz, ku ktorému sa mal každý človek snažiť priblížiť.

Celý inštitút bol veľmi prísne strážený, na druhú stranu sa do sovietskych médií dostávali početné správy o pokroku tamojších vedcov. Išlo však väčšinou o nekonkrétne a veľmi všeobecnej správy. Dodnes sa mnoho nevie o tom, akým spôsobom výskum prebiehal. Vie sa len, že bol realizovaný podľa metód nemeckého neurobiológ Oscara Vogta. Mozog bol najprv celý vyfotografovaný a následne rozrezaný na mnoho menších kúskov. Tie potom boli znovu vyfotografované.

Starostlivosť o Leninovu múmiu stojí Kremeľ sta tisíce, Rusi ju chcú pochovať

Nakoniec bol mozog rozrezaný na 30 tisíc miniatúrnych kúskov. Tie potom boli skúmané pod mikroskopom. Táto metóda bola nesmierne časovo náročná a prešlo jej podľa všetkého len veľmi málo mozgov. Bol medzi nimi aj ten Leninov. Podľa záznamov vážil 1340 g. To nie je veľa, iné mozgy vážili aj 1700 g. Vedcova váha nepríjemne prekvapila, dokonca kvôli tomu zmenili definíciu „normálneho mozgu“, ktorý podľa novej stupnice vážil len 1300-1400g (pôvodne to bolo 1395-1400g). Bolo nemysliteľné, aby otec revolúcie mal vedecky potvrdené, že mal malý mozog.

Budova inštitútu bola uzavretá medzi rokmi 2003-2004. Od tej doby zrejme výskum mozgov nadaných jedincov v Rusku neprebieha. Hovorí sa, že v opustenej budove sa stále nachádzajú kade a fľaše so vzorkami mozgov sovietskych géniov. Mnoho urban explorer sa túto legendu pokúsilo overiť, ale dôkazy zatiaľ nikto nepriniesol. Kde sa teraz nachádza Leninov mozog aj všetky ďalšie mozgy, sa nevie.