Roland Doe, skutočný prípad vyháňania diabla, podľa ktorého vznikol slávny film Exorcista

3066

Roland Doe bol chlapec, ktorý si prešiel doslova peklom. Posadol ho totiž samotný diabol a chlapcovi musel pomôcť až cirkevný vyháňač. Prípad by zostal navždy utajený, ale potom o ňom napísali noviny a príbeh sa dostal na svetlo. A stal sa predlohou známej snímky.

Dom na Roanoke Drive blízko Saint Louis nevyzerá nijak výnimočne. Napriek tomu sa v ňom odohral naprosto mimoriadny príbeh. Všetko ale začalo inde. Na konci 40. rokov minulého storočia žila rodina Hunklerových na predmestí Washingtonu D.C. Ich trinásťročný syn Roland veľmi ťažko niesol smrť svojej tety Harriet, spiritualistky, ktorá ho naučila veľa o svete duchov a energii. Spoločne tiež vyvolávali duchov špeciálnou vyvolávačskou doštičkou.

Krátko po jej smrť začal Roland vidieť zvláštne veci. Akoby niekto škriabal na stene a strope jeho izby. Neustále niekde kvapkala voda z potrubia a potom zase prestala. A Rolandov matrac sa sam presúval z miesta na miesto. Hunklerovi volali doktorov, psychiatrov a dokonca aj luteránskeho pastora. Nikto si nevedel rady, ale pastor sa s problémom obrátil na svojich známych v jezuitskom rade. Do domu prišiel miestny katolícky kňaz Albert Hughes. Bol vybavený od svojich nadriadených povolením vykonať exorcizmus čiže vyháňanie diabla a temných síl.

Hughes začal vykonávať vyháňačský rituál, ale prerušil ho, keď sa Roland vytrhol z remeňov, ktorými bol pripútaný k posteli, vytiahol z nej jednu pružinu a šľahol s ňou Hughesa cez rameno. Po pár dňoch sa na chlapcovom tele objavili červené škrabance. Jeden z nich predstavoval nápis LOUIS. Rolandovú matku napadlo, že by to mohlo súvisieť s tým, že jej príbuzní žijú v Saint Louis. Trebárs by pomohlo, keby sa tam odsťahovali.

Rodina sa tam skutočne presunula a získala azyl u sesternici. Tá ich zoznámila s otcom Walterom Halloran a reverendom Williamom Bowdernem. Tí súhlasili s tým, že pristúpia k exorcizmu, ktorý vykonajú spoločne s tímom asistentov priamo v dome na Roanoke Drive. Na mieste sa sami presvedčili, že Roland má na svojom tele podivné škrabance a tiež že sa v jeho prítomnosti sám premiestňuje nábytok. Bolo to šialené.

Exorcisti vypozorovali, že cez deň sa Roland chová normálne a peklo začína večer a hlavne v noci. Vydával škreky, reval a mal záchvaty zúrivosti. Dostával sa do tranzu a hovoril čudným hrdelným hlbokým hlasom. Divoko reagoval na prítomnosť kňazov rovnako ako na akékoľvek sakrálne predmety. Po niekoľkých týždňoch pozorovania a hrozných scén sa na hrudi Rolanda objavilo písmeno X, čo exorcisti interpretovali ako číslicu 10. Malo to znamenať, že v Rolandovi je hneď 10 démonov.

Obaja kňazi vykonávali exorcizmus noc čo noc po dobu jedného mesiaca. Po tej dobe sa celá vec dostala na novú úroveň. Roland močil všade okolo seba, vykrikoval kliatby a jeho agresivita bola ešte vyššia. Rodičia sa rozhodili, že je potrebné ho zveriť do rúk serióznej medicíny, a umiestnili ho do nemocnice v Saint Louis.

Saint Louis

V nemocnici to ale bolo ešte horšie. Roland sa prebudil a vykrikoval, že satan s ním bude navždy. Kňazi opäť pribehli a pokladali na jeho telo krucifixy a ďalšie sväté predmety. Nasledovalo ďalšie vyčerpávajúce kolo exorcizmu, pri ktorom podľa exorcistov zápasil o Rolandovu dušu sám archanjel Michael. Po siedmich minútach naraz Rolanda opustil jeho trans. „Je preč,“ povedal Roland.

Odvtedy akékoľvek podivné správanie či úkazy zmizli, Roland potom žil úplne normálny život. O príbehu by sa najskôr nikto nedozvedel, keby o ňom nevytlačili článok Washington Post. V roku 1971 potom autor William Peter Blatty napísal knihu Exorcista, ktorá bola založená na denníkových zápisoch Halloran a Bowderna. Z knihy sa stal absolútny bestseller a o dva roky neskôr na jej základe vznikol slávny film Exorcista.

Osemnásťročná Pákistánka odmietla tradičný svadobný obrad. Rodina ju za to zaživa upálila

Veľa vecí, ktoré sa objavili vo filme, sa skutočne stali. Ale niektoré nie, napríklad Roland nevedel otočiť hlavu o 360 stupňov ani nevracali podivnú zelenú tekutinu. Dnes už nežije nikto, kto by onen súboj s diablom pamätal. Halloran zomrel v roku 2005, Bowdern v roku 1983. Ak žije Roland, má cez osemdesiat rokov. Ale nikto nevie, či a kde prípadne žije. Jeho pravé meno totiž nie je známe, v záznamoch sa objavovalo vymyslené meno Roland Doe, pravé meno najskôr bolo Ronald Hunkler.