Ruských diverzantov Ukrajinci odhalia podľa názvu pre svoj chlieb. „Povedz paljanycja!“! 

578

„Povedz paljanycja!“ kričí chlapec a beží za neznámym mužom na sídlisku. Ukrajinský názov pre tradičný chlieb z droždia sa od začiatku vojny stal výrazom, ktorý umožňuje odlíšiť ruských vojakov od ukrajinských. Rus ho správne nevysloví, píše poľský denník Gazeta Wyborcza. Výraz používajú nielen „detské hliadky“, ktorých je v poslednom čase veľa v uliciach, ale aj armáda.

Ruskí vojaci sa od ukrajinských niekedy rozlišujú kvôli podobnostiam vo výbave, vzhľade aj jazyku len veľmi ťažko. Na Ukrajine ale našli jednoduchý trik, ako ich odhaliť. Zakričia na nich, aby povedali slovo paljanycja.

Rusi samozrejme slovo paljanycja pre bochník okrúhleho chleba poznajú, lenže vyslovujú mierne odlišne písmeno „i“ a tiež „c“ a rozdiel v názve paljanycja dokáže Ukrajinec veľmi ľahko rozpoznať. Rusi nie sú schopní toto slovo vysloviť správne, zatiaľ čo Ukrajinci, aj keby každý deň hovorili po rusky, to povedia bez námahy. Kyjevský jazykovedný ústav rovno označuje výraz paljanycja za heslo.

Na Twitteri je skvelá ukážka, ako vďaka výslovnosti slova ruských vojakov ľahko odhalí.

Moderátorka ruskej televízie Olga Skabejevová, keď hovorila o tomto jazykovom teste, nielen vyslovila toto slovo naozaj po rusky, ale navyše dodala, že ide o výraz pre jahodu. Tá sa ale ukrajinsky povie „polunycja“, čo sa Rusom vyslovuje rovnako ťažko, asi ako Ukrzaliznycja, čo je zase názov ukrajinských železníc. Vojaci tak vytvorili riekanku, hovoriacu v doslovnom preklade, že ukrajinský chlieb chutí ako jahody a predáva sa v obchode pri ukrajinských dráhach.

Putinov mäsiar Kadyrov hrozí útokom na Poľsko

Ako nemluvňatá nenávratne strácame schopnosť rozlíšiť medzi niektorými fonémami. Môžeme sa naučiť jazyk, jeho štruktúru, prízvuk, ustálené obraty i nuansy, ale nepočujeme, že vyslovujeme trošku tvrdšie „c“ a kratšie „r“ a mäkké „l“ znie inak. Preto cudzinci, pre ktorých nie je ukrajinčina materinský jazyk, vyslovujú niektoré písmená inak. Rusi práve tak.

História rozpoznania svojich od cudzích na základe jemných rozdielov vo výslovnosti siaha až do biblických čias. Kniha sudcov opisuje, ako Gileád dobyl na Efraimovi brody cez Jordán. Keď sa chceli utečenci dostať na druhú stranu, gileádski chceli, aby vyslovili „šibolieť“. Ak vyslovil „sibolet“, gileádski ho zabili. A tak pri Jordáne zahynulo 42 tisíc efraimských.

Okupant brutálne znásilnil dve Ukrajinky. „Musíte prehovoriť,“ urguje Vika (42) ostatné ženy

 Perejil, ciciri alebo  soczewica 

Podobných príkladov je v dejinách viac: v októbri 1937 dominikánsky diktátor Rafael Trujillo nariadil zmasakrovať Haiťanov pracujúcich na trstinových plantážach. Masaker vstúpil do dejín ako petržlenový masaker, pretože dominikánski vojaci sa pýtali podozrivých na názov rastliny a haitskí Kreolovia mali problém správne vysloviť „perejil“. Historici odhadujú, že nesprávna výslovnosť písmena „r“ stála život 9 000 až 20 000 ľudí.

Občianska vojna vo Francúzsku? Nepokoj vo francúzskej armáde silnie, nový list ju veští

Výraz ciciri (mačka v sicílskom dialekte) zase poslúžil obyvateľom ostrova na rozpoznanie francúzskych vojakov počas povstania v 13. storočí, zvanom sicílskej vešpery. A Francúzi majú dodnes problém s výslovnosťou talianskeho mäkkého „c“ a talianskeho „r“.

Fenduk, alebo lieskový oriešok, bol použitý na identifikáciu Arménov počas masakry v azerbajdžanskom Sumgaite na konci februára 1988. Arméni totiž slovo vyslovujú s „p“ na začiatku namiesto s „f“.

Banadúra (paradajka) bola slovom, ktoré nariaďovali libanonskí vojaci vyslovovať na kontrolných stanovištiach za občianskej vojny v roku 1975. Správna výslovnosť libanonskou arabčinou bola priepustkou, výslovnosť typická pre arabčinu palestínskou rozsudkom smrti.

Prostitúcia a drogy vynášajú Holandsku rovnako ako predaj chleba

Prvým výrazom, ktoré za poľsko-nemeckých vojen slúžilo na rozpoznanie, nebolo meno a rodisko Grzegorza Brzenczyszczykiewicze z Chrzonszczyžewoszyc, ale soczewica (šošovka). Presnejšie: Soczewica, kolo, miele aj mlyn. Touto vetou, nevysloviteľnou Nemcami, rytiermi Vladislava Lokýtka preverovali poľský pôvod krakovských mešťanov po potlačení vzbury v roku 1312. Nie je to však stopercentne zaručená historka, pretože ju potvrdzuje jediný zdroj, a síce kronika, ktorú poznáme len z kópie zo 16. storočia.