Porota sa tak priklonila k tvrdšiemu verdiktu a vypočula obžalobu, podľa ktorej by mal byť Bales až do konca svojho života zaradený medzi väzňa. Obhajoba naopak usilovala o docielenie aspoň miernejšie verzie doživotného trestu s možnosťou podmienečného prepustenia najskôr po 20 rokoch a dať mu tak aspoň nejakú nádej do budúcnosti.
„Počas niekoľkých hodín usmrtil generáciu ľudí a navždy zničil životy ostatných,“ povedal prokurátor Jay Morse. „Odo dneška až do dňa, kedy zomrie, by jeho oficiálnym titulom malo byť len: trestanec,“ dodal nekompromisne.
Bales sa už v júni k svojim činom priznal, aby sa vyhol trestu smrti. Vo štvrtok potom vyhlásil, že svoj čin ľutuje, rovnako ako obetí masakru. Svoje konanie označil ako „zbabelý čin“.
Niekoľko preživších a rodinní príslušníci obetí, ktorí boli prevezení do USA poskytujú tento týždeň svoje svedectvo. Jeden z nich preklial Bales za to, že zaútočil na ľudí, z ktorých niektorí spali a iní prosili o milosť.
„Keď niekto príde o dieťa, celý jeho život sa tým úplne rozvráti,“ povedal muž, ktorý prišiel pri masakri o 11 členov rodiny, vrátane matky, manželky a šiestich zo siedmich svojich detí.
Zrejme najhroznejšie čin jediného amerického vojaka počas afganskej vojny sa stal 11. marca 2012 pred úsvitom. Bales opustil vojenskú základňu s pištoľou ráže deväť milimetrov a s útočnou puškou M-4, ktorá bola doplnená o granátomet. Potom v niekoľkých domoch v blízkej dedine postrieľal afganskzch civilistov a telá niektorých obetí spálil. Vo vraždení potom pokračoval vo vedľajšej dedine.
Bales bol údajne do Afganistanu nasadený proti svojej vôli, keď mal za sebou už tri misie v Iraku. Vojna na ňom podľa obhajoby zanechala vážne stopy, kvôli prežitým traumam bral lieky a často pil alkohol. Pod ich vplyvom bol údajne i onoho osudového dňa.
