Sloboda internetu sa celosvetovo šiesty rok v rade znížila. Vyplýva to zo správy think-tanku Freedom House. Dve tretiny ľudí žijú v krajinách, kde je cenzurovaná kritika vlády, armády alebo kráľovskej rodiny. Zároveň výrazne stúpla snaha cenzurovať sociálne siete a aplikácie pre šifrovanú komunikáciu.

foto: pixabay
foto: pixabay

Freedom House analyzuje stav internetovej slobody v 65 krajinách, ktoré spolu zahŕňajú 88% svetových používateľov internetu. Sú medzi nimi štáty zo všetkých kontinentov, ale Slovenská republika zahrnutá nie je. Zo skúmaných krajín došlo k zhoršeniu u 34 z nich – najväčší zostup nájdeme v Ugande, Bangladéši, Kambodži, Ekvádore a Líbyi. K veľkému zhoršeniu ale došlo aj v Brazílii a Turecku, ktoré spadajú do kategórie „čiastočne slobodný internet“ a „neslobodný internet“ v prípade Turecka. Oproti tomu sa situácia zlepšila len u 14 štátov, a to ešte len mierne. Medzi ne patrí aj USA, kde bol prijatý tzv. Freedom Act, ktorý obmedzuje zber telekomunikačných metadát.

Najlepšie sa umiestnili západné štáty ako Estónsko, Island, Kanada, USA alebo Nemecko. Oproti tomu najhoršiu priečku okupuje Čína (Severná Kórea v prieskume nie je, inak by pravdepodobne prvenstvo získala ona). Vyslúžila si ju za trestanie ľudí za vyjadrovanie sa na internete a za to, že na podporu cenzúry boli zavedené aj nové zákony – napríklad za šírenie neoverených správ hrozí až sedem rokov väzenia. V praxi je vraj tento zákon využívaný hlavne proti tým, čo kritizujú vládu. Navyše údajne dochádza k väzneniu príslušníkov náboženských menšín len na základe prezretých videí.

Čína však nie je zďaleka jediným hriešnikom. Podľa prieskumu žije 67% percent užívateľov internetu v krajinách, ktoré nejakým spôsobom cenzurujú a postihujú internetovú kritiku verejnej správy alebo významných osôb.

Pod veľkým tlakom sú celosvetovo sociálne siete a novo aj aplikácie ponúkajúce šifrovanú komunikáciu. Celkom 24 krajín obmedzuje prístup k týmto službám a 15 ich dokonca dočasne úplne zamedzilo prístupu na internet. Najviac blokovaná komunikačná aplikácia bol veľmi populárny WhatsApp, ktorý začal šifrovať všetku komunikáciu skrz neho, čo ju chráni pred sledovaním treťou stranou. Dvanásť krajín ho nejakým spôsobom obmedzilo alebo úplne zablokovalo. Blokované boli aj ďalšie komunikačné aplikácie ako Facebook Messenger, Vıber alebo Telegram.

Cenzurované sú aj obrázky, napríklad zosmiešňujúce vodcovské postavy. Server The Verge to ukazuje na prípade tureckého muža, ktorý bol podmienečne odsúdený na rok väzenia za vytvorenie obrázka, ktorý tureckého prezidenta Erdogana porovnával s postavou Gluma z Pána Prsteňov.