Snaha zmeniť si pohlavie ju stála život

2946

Lili Elbe sa narodila ako Einar Wegener. Väčšinu svojho života strávila snahou preniesť sa z mužského tela do ženského. V čase, keď žila, to ale bolo mimoriadne ťažké.

Einar Wegener sa oženil so ženou menom Gerda. Talentovaná maliarka sa zameriavala na portréty v štýle art deco do módnych magazínov. Raz ale neprišla dohodnutá modelka a herečka a rodinná známa Anna Stitched navrhla, aby sa namiesto nej postavil Einar.

Einar pochopiteľne najprv odmietal, ale nakoniec sa nechal presvedčiť. Nalíčil sa a obliekol sa do saténových šiat a ženských topánok. Zrazu si uvedomil, že mu to veľmi pristane a že sa tak cíti dobre. „Budeme ťa volať Lili,“ navrhla Stitched, a tak sa zrodila Lili Elbe.

Od tej doby sa po celý svoj život Einar (Lili) cítil ako dve osoby v jednom tele. Akoby obe boli rovnocenné. Nebol ani muž, ani žena, bol oboje, bol Einar aj Lili. Výhodou bolo, že Gerda mala pre jeho situáciu pochopenie a dokonca ho povzbudzovala, aby sa obliekal ako Lili, ak šli von. Lili žiarila na spoločenských udalostiach a plesoch, kde ju Gerda predstavovala ako svoju sestru. Stále viac sa tak z mysle vytrácal Einar a stále viac sa presadzovala Lili. Tá povedala Gerde, že vlastne Lili tu bola vždy, že ona nie je Einar, ale odjakživa vlastne bola ženou. Einar bol zrazu preč.Pár sa presťahoval do Paríža, kde čelil menším spoločenským konvenciám ako v Dánsku. Paríž bol miestom, kde sa Gerda mohla tiež lepšie realizovať v maliarstve. A stále maľovala Lili. Tá sa stala jej kamarátkou oveľa viac než manželom či manželkou. Lili bola šťastná, ale súčasne si stále viac uvedomovala, že síce nosí ženské šaty, ale jej telo zostáva mužské. Zistenie, že jej vlastné telesná podstata je nemenná, ju uvrhlo do hlbokej depresie. Bola to doba, kedy nič ako transgender neexistovalo a aj homosexualita mala ďaleko k plnej akceptácii. O nejakých lekárskych zákrokoch nemohla byť ani reč.

Šesť rokov sa Lili trápila, až sa nakoniec rozhodla spáchať samovraždu. Dokonca si stanovila presný dátum, kedy tak urobí. Ale zrovna v tej dobe si nemecký lekár Magnus Hirschfeld otvoril ordináciu pomenovanú Nemecký inštitút pre sexuálne vedy. Bol to on, kto prišiel s konceptom transgenderismu, a bolo to presne to, čo Lili potrebovala.

Žena chcela vyliečiť syna z homosexuality incestom, ten ju zabil

Lili sa bez váhania presťahovala do Drážďan, aby mohla podstúpiť unikátnu operáciu. Hirschfeld sľuboval, že je možné chirurgickým zákrokom vykonať zmenu pohlavia. Nikto predtým nič podobné neskúsil. Najprv bola vykonaná chirurgická kastrácia, nasledovaná transplantáciou páru vaječníkov. Nasledovala tretia operácia, ktorej podstata nebola nikdy plne objasnená.

Gerta

 

Celkovo existuje o celej tejto procedúre minimum oficiálnych záznamov. Záznamy inštitútu zničili nacisti v roku 1933, takže sa nezachovalo prakticky nič.

Po operáciách bola Lili skutočnou ženou, mala svoj pas na ženské meno a bola uznávaná úradmi ako žena. Aj biologicky bola ženou. Gerda nechala Lili, aby ďalej už žila svoj život podľa svojich predstáv. Lili sa čoskoro zariadila po svojom a dokonca mala nápadníka, ktorý si ju chcel vziať.

Jej budúci

Než ale Lili súhlasila, musela podstúpiť ešte jednu operáciu. Najkontroverznejšiu zo všetkých, pretože jej mala byť voperovaná umelá vagína. Dnes sa lekári zhodujú, že nebola najmenšia šanca, aby operácia bola úspešná. To ale Lili netušila a dúfala, že jej premena sa zavŕši. Operácia priniesla komplikácie a telo umelú vagínu neprijalo dobre. Lili ochorela a po roku zomrela. Vo svojich posledných listoch rodine ale vyjadrovala svoju veľkú radosť nad tým, že sa konečne stala ženou. „Som Lili, som nažive a bolo mi dopriate žiť 14 mesiacov. Niekomu sa to môže zdať málo, ale pre mňa bolo tých 14 mesiacov ako celý ľudský život,“ napísala krátko pred smrťou.