Švajčiarska vláda súhlasila s tým, že bude poskytovať informácie do zahraničia, keď pôjde o daňové podvody, aby sa Švajčiarsko nedostalo na zoznam hriešnikov OECD. A vnútri alpskej krajine sa rozhoreli veľké spory.
Niektorí bankári, akademici aj politici stredu a ľavice mieni, že je nutné sa poddať nevyhnutnému a mlčanlivosť vzdať. Pragmatici vrátane veľkých bánk ako UBS a Credit Suisse argumentujú tým, že nemajú na výber a prežijú, len keď dajú žiadané informácie a zatvoria účty tých, ktorí sa nebudú chcieť úradne odhaliť.
Avšak konzervatívci vrátane politikov pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany a šéfov malých súkromných bánk kapituláciu vnímajú ako zradu nielen klientov, ale aj základných švajčiarskych hodnôt. „Povinnosť absolútneho mlčanie“ o klientoch je súčasťou švajčiarskeho práva od roku 1934 a tradíciou dlhou niekoľko storočí, ktorá pomáhala Švajčiarsku prosperovať, zatiaľ čo sa okolité krajiny zbídačovaly vojnami. Konzervatívci sa obávajú, že je ohrozená základná definícia toho, čo značí Švajčiarsko.
