Ani nasledujúce roky podľa vedcov veľké zmeny neprinesú. Islanďania sa svoje obľúbenéj pochúťky len tak vzdať nemienia.
Island je krajinou ľadu a ohňa. Väčšina ľudí si predstaví gejzíry a sopky – napríklad tú, ktorá pred štyrmi rokmi narobila veľké problémy v leteckej doprave v celej Európe. Island má však ešte jeden charakteristický znak. Sú ním malé nenápadné operence – papuchalci Belobrad.
Nájdete ich na každej druhej pohľadnici z Islandu. Medzi Islanďanov však ich mäso patrí za vyhlásenú pochúťku. Miestnym nikdy nezáležalo na tom, že jeden exemplár roztomilého operenca váži horko ťažko pol kila. Za zdroj proteínov im slúži už viac ako tisíc rokov. Tomu však môže byť už čoskoro koniec. Za posledných deväť rokov populácia alky na južnom pobreží Islandu radikálne preriedila. Ochrancovia prírody hovoria o stovkách tisíc exemplárov ročne, píše server National Geographic.
V rokoch 2011 a 2012 populácia alky klesla na historicky najnižšiu úroveň, čo viedlo k zákazu ich lovu na islandských ostrovoch Vestmannaeyjar. Niektorí ochrancovia už vtedy navrhovali, aby bol zákaz rozšíriť na celé územie Islandu. Vzhľadom k tradíciám však neuspeli a lovci v roku 2013 spustili kampaň za uvoľnenie zákona.
„Začali šalieť, že tak dlho nemohli loviť. Je to pochopiteľné, je to pre nich tradícia a súčasť kultúry. Dlhodobo je však lov neudržateľný, „vysvetlil serveru Slate biológ Erpur Hansen, ktorý sa dlhodobo zaoberá štúdiom islandských alky.
Lovci mali niekoľko argumentov. Predovšetkým tvrdili, že alky je teraz tak málo, že bude veľmi ťažké ich vôbec uloviť. To malo mať podľa nich za následok, že lov do vtáčích spoločenstiev v podstate nezasiahne, a preto by mal byť opäť povolený. Na ostrovoch Vestmannaeyjar je teraz povolený lov len päť dní v roku, kedy sa počet ulovených alky pohybuje v rade stoviek. Islandský celoročný priemer pritom podľa Hansena činí 76 tisíc.
